BRATISLAVA – Nedávny rozbor desiatok rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý urobil jeho bývalý predseda Ján Mazák, podľa neho ukázal, že úroveň využívania Charty základných práv Európskej únie by si vyžadovala aktívnejší prístup a uvedomenie si, že má prednosť pred Ústavou SR. Povedal to dnes na verejnom vypočutí kandidátov na ústavných sudcov pred poslancami Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR.
Bývalého generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie Jána Mazáka navrhol za ústavného sudcu predseda KDH Ján Figeľ.
Mazákovi tiež prekáža, že slovenský ústavný súd sa na rozdiel od iných európskych krajín nezaoberal eurovalom. "Len my sme v tomto štáte pozabudli, že sa treba spýtať ústavného súdu, ako je to s ústavnosťou takých krízových právnych úprav," povedal Mazák. Aj to sú dôvody, prečo sa rozhodol ponúknuť svoje skúsenosti Ústavnému súdu SR.
Poslanca Martina Poliačika (SaS) zaujímalo, ktoré rozhodnutie ústavného súdu je v rozpore s Mazákovým právnym názorom. "Výklad ústavy v prípade Čentéš ma presvedčil, že Ústavný súd SR trochu pozabudol na tvorbu svojich doktrín," povedal. Mazák má vyhranený názor aj antidiskriminačné žaloby sudcov.
"Moja manželka je predsedníčka senátu na Krajskom súde v Košiciach a povedal som jej, že keď podá tú žalobu, tak končím naše 30-ročné spolužitie," vyhlásil.
Svoje skúsenosti chce ústavnému súdu ponúknuť aj Ján Šikuta, sudca Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) za Slovenskú republiku. Priblížil, že ESĽP je v úzkom kontakte s európskymi ústavnými súdmi, keďže preskúmava ich rozhodnutia, a preto dobre pozná aj rozhodovanie Ústavného súdu SR.
Otázka previerok pre sudcov je podľa neho politická vec, pri ktorej záleží, či sa budú týkať tých, ktorí už sudcami sú, alebo len adeptov na sudcov. Podľa neho záleží aj na tom, aké budú garancie, že previerky nebudú udeľované alebo odoberané účelovo. Za ústavného sudcu ho nominovali dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Pavol Kubíček a dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslav Ivor.
Za zavŕšenie svojej kariéry by miesto sudcu na ústavnom súde považoval právnik Peter Kresák, ktorého tiež navrhol Ivor. Nedôveryhodnosti justície podľa neho prispievajú také veci, ktoré nie sú dostatočne zdôvodnené a vysvetlené. Preto sa nestotožňuje napríklad s tým, ak za sudcov hovoria hovorcovia.
"Pre slovenského sudcu, ktorý rozhodol vec a je právoplatne ukončená, by nemal byť problém vystúpiť pred verejnosť a povedať, prečo rozhodoval istým spôsobom," vysvetlil Kresák.
Predsedu Krajského súdu v Košiciach a člena Súdnej rady SR Imricha Volkaia navrhla za ústavného sudcu dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriela Dobrovičová. Volkai to považuje za výzvu vo svojom profesionálnom živote. Podľa neho je dobré, keď na ústavnom súde rozhodujú sudcovia, ktorí pôsobili ako sudcovia všeobecných súdov spolu s kolegami z iných profesií, prípadne z teórie.
Členkou Súdnej rady je aj ďalšia kandidátka Eva Fulcová, ktorá je predsedníčkou Okresného súdu Bratislava 1. Nominovali ju dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Pavol Kubíček a šéf Notárskej komory Karol Kovács. "Myslím, že by som mohla prispieť ku zvýšeniu kvality aj rýchlosti rozhodovania ústavného súdu," povedala na ústavnoprávnom výbore.
Medzi kandidátmi na ústavných sudcov je aj notár a externý vysokoškolský pedagóg Miroslav Ďuriš, ktorého navrhol prezident Notárskej komory Karol Kovács, pedagóg Robert Schronk, ktorého nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Stanislav Mráz a prokurátor Generálnej prokuratúry Vladimír Horváth, ktorého navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Na zozname kandidátov sú tiež sudkyňa Jana Baricová, sudca Rudolf Čirč, vysokoškolský pedagóg Ján Drgonec, advokát Peter Filip a sudca Krajského súdu v Nitre Ján Bernát.
Ústavnoprávny výbor po vypočutí všetkých 13 kandidátov schválil uznesenie podľa ktoré všetci spĺňajú zákonné podmienky. Trom sudcom ústavného súdu Jánovi Lubymu, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Auxtovi končí funkčné obdobie 14. júla tohto roku. Ich nasledovníci budú zvolení na 12-ročné funkčné obdobie.
