BRATISLAVA - Návrh opatrení na obnovu dôvery v súdnictvo, ktoré avizoval premiér a prezidentský kandidát Robert Fico, predložila do parlamentu skupina poslancov vládnej strany Smer-SD.
Poslanci Boris Susko, Anna Vitteková, Otto Brixi a Anton Martvoň prišli s novelou zákona o sudcoch, ktorá čiastočne nadväzuje aj na novelu ústavy z dielne Pavla Pašku (Smer-SD) a Pavla Hrušovského (KDH). Ústavný zákon rieši oddelenie funkcií predsedu NS SR a súdnej rady, jej zloženie a fungovanie.
Nadväzujúcou novelou zákona o sudcoch sa napríklad má dostať predseda súdnej rady medzi subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Touto novelou sa však predovšetkým majú sprísniť pravidlá niektorých sudcovských výhod, ako je práca doma, či poberanie 13. a 14. platu. Autori chcú zlepšiť kontrolu ich práceneschopnosti a zaviesť sankcie sudcov za spôsobenie prieťahov v konaní.
Povoľovanie tzv. práce v domácom prostredí sa má zmeniť tak, aby sa zabránilo zneužívaniu tohto inštitútu a aby reálne plnil svoju funkciu. Navrhovatelia chcú zrušiť doterajšiu právomoc sudcovskej rady rozhodovať o povoľovaní práce v domácom prostredí vrátane jej „tichého súhlasu“ (ak sudcovská rada nerozhodla do 60 dní, žiadosť sa považovala za schválenú).
Právomoc povoľovať prácu v domácom prostredí plánujú zveriť predsedovi súdu vrátane kontroly jej využívania a jej zrušenia. Novou podmienkou pre povolenie práce v domácom prostredí bude, že sudca nie je disciplinárne stíhaný.
Po novom chcú sudcom zvýšiť počet odpracovaných dní, po ktorých im vznikne nárok na 13. a 14. plat. Sudca by musel reálne odpracovať v rozhodujúcom polroku minimálne 95 dní, teraz je to 75 dní. Ak sa rozdelí agenda daného sudcu, nároky na spomínané platy stratí. Predsedovia súdov by novelou získali právo na lepšiu kontrolu práceneschopnosti sudcov. Budú mať právo požiadať Sociálnu poisťovňu o kontrolu dodržiavania liečebného režimu sudcu, ktorá by bola povinná kontrolu urobiť.
Od sudcov by mohli v budúcnosti vyžadovať preplatenie časti alebo celých pokút, ktoré štát musí uhradiť úspešným sťažovateľom pred ústavným súdom alebo ESĽP. Išlo by o prípady uznaných prieťahov v konaní alebo porušenia iných základných práv a slobôd, ak za ne ÚS alebo ESĽP nariadil štátu vyplatiť sťažovateľovi konkrétnu čiastku. Sudca by sa na nej musel podieľať alebo ju celú preplatiť vtedy, ak by jeho konkrétne zavinenie právoplatne potvrdil disciplinárny súd.
Novela mení doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov, ktorý sa v praxi neosvedčil a disciplinárny súd bol dlhší čas zablokovaný. Súdna rada podľa zákona volí na tri roky 10 kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov a 30 ich členov.
Tí sa zaraďujú do databáz. Jednu tvoria predsedovia, druhú databázu 15 členov spomedzi kandidátov navrhnutých ministrom (ôsmi z nich musia byť sudcovia). V tretej databáze sú 15 členovia zvolení z kandidátov navrhnutých NR SR (ôsmi musia byť sudcovia). Z databáz potom náhodným výberom kreujú senáty pre jednotlivé disciplinárne prípady. Navrhovaných kandidátov však bolo stále málo, súdna rada nemala koho voliť a senáty nemali ako vznikať.
Novela upúšťa od náhodného generovania senátov pre každý prípad disciplinárneho konania a namiesto toho zavádza mechanizmus každoročného kreovania disciplinárnych senátov cez rozvrh práce. Disciplinárne prípady týmto senátom budú prideľovať náhodným výberom, teda rovnakým spôsobom ako na všetkých všeobecných súdoch. Súdna rada má po novom vytvárať aspoň štyri disciplinárne senáty prvého stupňa (z každej databázy tam bude jeden zástupca) a aspoň dva odvolacie disciplinárne senáty (jeden predseda a po dvaja členovia z ministerskej a parlamentnej databázy).
Funkčné obdobie predsedov súdov a podpredsedov súdov by sa malo podľa poslaneckého návrhu predĺžiť z troch na päť rokov, a to pri zachovaní obmedzenia vykonávať funkciu predsedu súdu najviac dvakrát po sebe. Trojročné funkčné obdobie sa podľa autorov v praxi neosvedčilo, lebo je to pomerne krátky čas na zavedenie systémových opatrení pre zlepšenie činnosti súdu. Na krajských súdoch a väčších okresných súdoch, kde je viac ako 30 sudcov, majú v budúcnosti pôsobiť dvaja podpredsedovia. Dnes má každý súd len jedného. Novela by mala platiť od 1. septembra.
