BRATISLAVA - Na ministerstve obrany majú drahý softvér, ktorý údajne nie je pre nich vhodný, a tak ho dodnes nikto nesfunkčnil ani neotestoval. Nákup dátového nosiča z čias exministra obrany Ľubomíra Galka (SaS) už prešetruje polícia. Píše o tom dnešné vydanie denníka Pravda.
Analytický softvér kúpilo za takmer 750-tisíc eur ešte bývalé vedenie vojenskej rozviedky na čele s Romanom Mikulcom. Softvér mal pôvodne slúžiť na spracovanie a analýzu spravodajských dát. Po jeho získaní vojenskí spravodajcovia údajne zistili, že pre ich činnosť vôbec nevyhovuje. Navyše, ak by sa s ním v budúcnosti rozhodli pracovať, vyžadoval by si ďalšiu aktualizáciu a licenčné poplatky vo výške viac ako 100-tisíc eur ročne. Vojenské spravodajstvo preto podalo v apríli minulého roka trestné oznámenie, a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. „Zatiaľ nebola obvinená žiadna konkrétna osoba a naďalej prebieha vyšetrovanie,“ uviedla pre Pravdu policajná hovorkyňa Andrea Dobiášová. Ministerstvo obrany je v komentovaní prípadu zdržanlivé. „Keďže v danej veci stále prebieha vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní, nemôžeme poskytnúť bližšie informácie,“ povedala novinám hovorkyňa rezortu Martina Balleková.
Mikulec pre Pravdu tvrdí, že o žiadnom trestnom oznámení v súvislosti s nákupom dosiaľ nevedel a nebol ani vypovedať. Povedal, že samotný proces obstarávania sa začal počas ministrovania Galka a dotiahnutý bol za Ivety Radičovej, ktorá bola v tom čase na čele ministerstva obrany. To, že softvér je nepotrebný, ho prekvapuje. „To tvrdia ľudia, ktorí sú tam teraz. Za mňa tvrdili kompetentní, ktorí nákup softvéru navrhli, že je užitočný a potrebný. Dostal som návrh na schválenie, ktorý som odobril a posunul aj môjmu nadriadenému, teda vtedajšej premiérke,“ vraví pre denník Mikulec. Pripúšťa, že vysoké licenčné poplatky boli súčasťou zmluvy, no tá vraj na ministerstve prešla riadnym schvaľovacím procesom. Podľa neho však bola zmluva výhodná a dodávateľ na softvér poskytol dokonca zľavu. Galko, ktorého mal Mikulec o chystanom nákupe informovať ústne, sa k prípadu nechcel v pondelok vyjadrovať. Tvrdí, že opis systému, ktorý mu sprostredkovala Pravda, je príliš všeobecný na to, aby vedel, o ktorý nákup ide.
Ako píše Pravda, za éry Mikulca, ktorý počas ministrovania Galka šéfoval Vojenskej spravodajskej službe (VSS), mali vojenské tajné služby viacero prešľapov. Okrem kauzy odpočúvania novinárov aj iných ľudí, ktorá stála Galka ministerské kreslo, sa tohto obdobia dotkla aj kauza údajného tunelovania VSS. Mikulec nariadil skartáciu správy, v ktorej sa písalo o konkrétnych podozreniach. Po prevalení prípadu pred rokom to odôvodňoval tak, že „skartovaním chcel zabrániť nakladaniu s materiálom spôsobom, ktorý by zmaril využitie všetkých dôkazov vo vyšetrovaní celej kauzy“. Mikulec má na krku aj obvinenie z ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Polícia totiž podľa jej tvrdení našla pri prehliadke jeho auta minulý rok v lete viaceré utajované materiály. Rovnakému obvineniu čelí aj jeho vtedajšia priateľka a súčasná hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková, ktorá v minulosti tiež pôsobila v armáde. Polícia vec zatiaľ neuzavrela. „V prípade sú obvinené dve osoby, naďalej pokračuje vyšetrovanie,“ uviedla Dobiášová.
Podozrivé transakcie sa však podľa Pravdy za Galkovho pôsobenia nerobili len vo vojenskej rozviedke, ale aj v kontrarozviedke, ktorej šéfoval Pavel Brychta. Po Galkovom odvolaní na ne upozornila aj expremiérka a v tom čase poverená ministerka obrany Iveta Radičová. Ako príklad uviedla podobnú softvérovú i hardvérovú zákazku pre tajné služby. „Musím konštatovať, že je to zákazka v hodnote skoro 100-tisíc eur, je to zákazka, ktorá sa dotýka rôzneho softvérového, hardvérového, teda IT vybavenia. Podpísaná objednávka bola 23. novembra 2011 a 22. novembra bol odvolaný pán minister obrany. K tejto objednávke neexistuje zmluva, neexistuje žiaden typ záznamov o výberovom konaní, a čo je zarážajúce, v priebehu pár dní bola aj zaplatená s tým, že ten tovar tu dodnes naozaj fyzicky nie je a nebol dodaný,“ vyhlásila Radičová na tlačovej konferencii 16. januára 2012. Na jej nátlak bola napokon táto transakcia zastavená a dodávateľ pristúpil k zrušeniu kontraktu s vrátením kúpnej ceny, dodáva Pravda.
Kontrola hospodárenia tajných služieb je však dlhodobo zložitá, keďže takmer všetka ich činnosť zostáva pred verejnosťou utajená, píše Pravda. Denník už v roku 2011 upozornil, že problémy s nákupom nového odpočúvacieho systému má aj ministerstvo vnútra. To podpísalo kontrakt na 12 miliónov eur s izraelskou firmou Verint a jej slovenským sprostredkovateľom už v roku 2011 za ministra Daniela Lipšica. Nový systém je však doteraz zabalený v škatuliach a nik ho nepoužíva. Aby bol sfunkčnený, treba doň podľa informácií Pravdy investovať ďalšie peniaze. Koľko, to nechce ministerstvo vnútra spresniť s tým, že ide o utajované skutočnosti. Najnovšie však tvrdí, že ostrá prevádzka nového systému by sa mohla začať už v najbližších mesiacoch, a to vtedy, keď začne platiť pripravovaný nový zákon o tajných službách. „S platnosťou zákona sa začne využívať aj nový odpočúvací systém,“ uviedol hovorca rezortu Ivan Netík. Práve to je pritom podľa zistení Pravdy dôvodom, prečo sa nový zákon už viackrát odkladal. Vnútro sľubuje, že ho predloží na pripomienkovanie už v najbližších týždňoch, aby mohol platiť ešte v tomto roku.
