BRATISLAVA - Vládny Smer túži ovládnuť justíciu, chce o všetkých zmenách rozhodovať sám, tvrdí poslanec Národnej rady (NR) SR za stranu Most-Híd Gábor Gál. Podľa Gála, ktorý je podpredseda parlamentného klubu Most-Híd a členom Ústavnoprávneho výboru NR SR, to potvrdzuje návrh novely ústavného zákona, ktorý vládna strana v týchto dňoch predkladá. Gál tvrdí, že "ide o ústavnú bianko zmenku, ktorú nemôže podporiť nikto, kto to s demokraciou na Slovensku myslí vážne.
Zároveň pripomína, že návrh ústavnej novely na zmenu justície, s ktorou Smer prichádza, iba posilní právomoci prezidenta SR, informoval hovorca strany Most-Híd Gabriel Gilányi. Most-Híd podľa Gábora Gála odmieta podporiť ústavnú bianko zmenku Robert Fica.
"Návrh ústavného zákona na zmenu justície, ktorý podala strana Smer, nie je totiž o systémových zmenách," povedal Gábor Gál, podľa ktorého Smer navrhuje iba zmenu na podporu právomoci prezidenta. Prakticky jediný konkrétny návrh je podľa neho ten, že ideme posilniť právomoci predsedu Smeru v jeho pravdepodobne budúcej funkcii.
"Preto si myslíme, že návrh ústavného zákona je volebným zákonom z dielne vládnej strany," vysvetľuje v tlačovej správe poslanec za Most-Híd. Občanom SR podľa Gábora Gála vláda svojím ústavným návrhom neponúka ani zrýchlenie konaní pred súdmi, ani transparentnejší spôsob vymáhania spravodlivosti.
Celý ústavný návrh Smeru je podľa poslanca za Most-Híd o tom, že rozhodnutia o fungovaní a postavení justície, ktorú upravuje Ústava SR, by bola týmto ústavným zákonom degradovaná na úroveň obyčajného zákona. Po schválení tejto ústavnej zmeny, by sme podľa Gála dali možnosť štátostrane, aby sama, na vlastný obraz, teda bez opozície, jednoduchým zákonom potom upravila všetky podrobnosti o justícii.
"Smer by potom sám mohol rozhodovať o tom, kto a za akých okolností bude sudcom, budú ich kádrovať a celý justičný systém by mali tak vo vlastných rukách. Po schválení tejto úpravy ústavného zákona by všetky zmeny v justícii mohla bez problémov realizovať iba jedna strana," upozorňuje Gábor Gál. Ako ďalej tvrdí, v krátkej novele ústavného zákona sa až päťkrát odkazuje na to, že podrobnosti upraví zákon.
"Takúto bezobsažnú zmenu Ústavy SR, ktorá je iba rámom, pretože obraz tam ešte nie je, nemôže Most-Híd podporiť. Veď ani v kontúrach netušíme, k akým konkrétnym zmenám v justícii by malo dôjsť na základe tejto navrhovanej zmeny Ústavy SR. Vládna strana totiž žiadne konkrétne návrhy v tomto smere nepredložila. Smer predložil iba akýsi rámec, na základe ktorého by sa poslanci opozície vzdali možnosti spolurozhodovať o tom, ako zlepšiť fungovanie slovenskej justície," dodal Gál.
Cieľom zmien, ktoré zásadným spôsobom upravujú mechanizmy súdnictva v ústave, je podľa predsedu NR SR Pavla Pašku pokúsiť sa súdy dostať na úroveň vyššej dôveryhodnosti a efektívnosti. Ako povedal Paška na tlačovej besede vo štvrtok 20. februára po rokovaní o podpore týchto zmien so zástupcami KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS a Luciou Žitňanskou ako exministerkou spravodlivosti, na tieto zmeny je potrebná ústavná väčšina, ktorou nedisponuje ani jediná vládna strana Smer-SD a ani opozícia.
Paška chce byť politickým garantom týchto zmien a chce nájsť prienik a spoločnú zhodu, aby boli tieto zmeny prijaté s čo najväčšou ústavnou väčšinou. Predpokladá však, že návrh vyvolá negatívne reakcie z radov justície i z opozície. Avizoval, že návrh bude podaný tak, aby sa mohlo o ňom rokovať na marcovej schôdzi parlamentu, ktorá sa má začať 18. marca.
Keďže od opozície zaznievajú výhrady, že navrhované zmeny súvisia s prezidentskými voľbami, Paška prisľúbil, že zaradí rokovanie o nich až na termín po druhom kole prezidentských volieb. Spolu so zmenami ústavy má byť predložený aj potrebný vykonávací zákon. Paška má ambíciu, ak bude vôľa, aby pred druhým čítaním došlo k odbornej diskusii.
Šéf NR SR vníma aj ako prioritu opozície oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR. Na druhej strane vníma, že s akýmkoľvek návrhom príde vládna väčšina, kto by mal predsedu súdnej rady navrhovať, opozícia má výhrady.
Podľa pripravovaných zmien predsedu súdnej rady by mal v budúcnosti menovať prezident po jeho výbere z dvoch kandidátov, ktorých navrhne predseda, resp. predsedníčka Ústavného súdu SR. Šéf súdnej rady má byť ústavným činiteľom. Pokiaľ by to mal byť sudca, tak by nemal vykonávať funkciu sudcu počas trvania výkonu funkcie predsedu súdnej rady.
Okrem oddelenia dvoch vysokých súdnych funkcií by mali prísť aj ďalšie úpravy, ktoré by zvýšili dôveryhodnosť justície, jej kvalitu a výkon. Súdna rada by mala napríklad získať kompetenciu verejnej kontroly spoľahlivosti sudcov cez previerky všetkých sudcov, ktoré by urobil NBÚ. Sudcom zas chcú sprísniť pravidlá práce na doma, nároku na 13. a 14. plat, zavedenie sankcií za prieťahy v konaní, kontroly PN-iek a podobne.
