BRATISLAVA - Poslanci dnes zasadnú prvýkrát v tomto roku do poslaneckých lavíc. Počas 29. schôdze Národnej rady SR ich čaká 67. bodov programu.
Zákonodarcovia v úvode prediskutujú novelu zákona o Ozbrojených silách SR, na základe ktorej sa rozšíri okruh členov vlády, ktorí by za presne stanovených podmienok mohli rozhodnúť o prerušení letu narušiteľského lietadla. Takéto prípadné rozhodnutie je predovšetkým v kompetencii ministra obrany.
Podľa súčasného znenia by ho mohol v čase jeho neprítomnosti zastúpiť člen vlády poverený premiérom, pričom by to mohol byť len niekto z trojice minister vnútra, minister spravodlivosti alebo minister dopravy. Okruh týchto možných zástupcov ministra obrany pre vydanie pokynu na prerušenie letu novela rozširuje na ktoréhokoľvek člena vlády, ktorého by poveril
Na definitívne schválenie čaká návrh zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky. Pri záchrane životov a majetku na odľahlejších miestach Slovenska by podľa neho mali výraznejšie pomôcť dobrovoľní hasiči.
Minister vnútra Robert Kaliňák sa rozhodol výraznejšie zapojiť dobrovoľných hasičov do systému profesionálnych hasičov, aby ušetril peniaze, keďže dobudovanie hasičských staníc a prijímanie nových hasičov by bolo oveľa nákladnejšie. Dobrovoľní hasiči pomáhali síce aj doteraz, no po novom budú ich zbory, ktorých je na Slovensku asi 1 500, zapojené do ochrany konkrétnych území, kde treba byť do 20 minút a ktoré sú pre profesionálnych hasičov ťažšie dostupné.
Spotrebitelia si budú musieť do konca roka 2016 nainštalovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla aj v budovách s centrálnym zdrojom tepla, a to na vlastné náklady. Vyplýva to z novely zákona o tepelnej energetike, ktorú parlament prerokuje v prvom čítaní.
Podľa Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktoré predkladalo návrh novely, sa tým má zvýšiť energetická efektívnosť a pre spotrebiteľov sa majú znížiť celkové náklady na teplo. Tejto povinnosti sa vyhnú iba budovy s podlahovou plochou menšou ako 500 metrov štvorcových. V praxi teda nebude nevyhnutné byty v bytových domoch s počtom bytov zhruba do desať vybaviť určenými meradlami alebo pomerovými rozdeľovačmi tepla.
Poslanci vládneho Smeru-SD pripravili sériu zmien, ktoré majú zabrániť úžerníckym praktikám. Medzi najpodstatnejšie zmeny, ktoré navrhujú, patrí definícia úžery aj v Občianskom zákonníku a stanovenie maximálnej odplaty za poskytnutie úveru. Tá bude definovaná priamo v Občianskom zákonníku a cez nariadenie vlády a nemala by prevyšovať dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby bankových služieb, ktoré sa v danom odvetví poskytujú.
Novinkou má byť aj povinnosť poskytovať spotrebiteľské úvery výhradne bezhotovostnou formou. Komplex zmien by sa mal do praxe zaviesť najmä cez novelu Občianskeho zákonníka, ale aj ďalších piatich zákonov. Ako pri predstavovaní návrhov uviedli poslanci Smeru-SD Otto Brixi a Anton Martvoň, zmeny by sa mali dotýkať aj poskytovateľov nebankových služieb.
Vyžadovať sa bude napríklad vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a minimálne päťročná prax v bankovníctve či poisťovníctve. Poskytovateľ nebankových služieb zároveň bude musieť mať čistý štít voči Slovenskej obchodnej inšpekcií aj voči ďalším orgánom štátnej správy.
Balík zákonov, ktoré by mali zabezpečiť, aby v spotrebiteľských zmluvách týkajúcich sa predovšetkým spotrebiteľských úverov boli stanovené férové zmluvné podmienky, predložili aj nezaradení poslanci Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý. Novela Občianskeho zákonníka, novela exekučného zákona a novela zákona o rozhodcovskom konaní majú zároveň zabezpečiť férové konanie a férové rozhodovanie o sporoch zo spotrebiteľských zmlúv.
"Vieme, že veľkým problémom je, že na Slovensku sa rozmohli rôzne satelitné rozhodcovské súdy, ktoré pôsobia ako keby popri niektorých nebankových subjektoch, sú vážne pochybnosti o tom, či rozhodujú férovo, nezávisle a spravodlivo a potom nakoniec aj tak súdy v rámci exekučných konaní sa musia nanovo týmito spormi zaoberať," vysvetlila Žitňanská. Preto s Beblavým presadzujú, aby v spotrebiteľských sporoch od začiatku rozhodovali všeobecné súdy.
Opozičná strana Most-Híd sa v parlamente opätovne pokúsi presadiť, aby sa na železničných staniciach a zastávkach v národnostne zmiešaných obciach osadili dvojjazyčné tabule. Novelou zákona o dráhach chcú poslanci Mosta-Híd László Sólymos, Béla Bugár, Elemér Jakab a Arpád Érsek zosúladiť právny stav v oblasti používania jazykov národnostných menšín s označovaním železničných staníc.
Zatiaľ čo zákon o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje uvádzať označenie obce v jazyku národnostnej menšiny aj pri označení železničnej stanice, zákon o dráhach takúto povinnosť dotknutým orgánom štátnej správy neukladá. Most-Híd preto navrhuje, aby Dopravný úrad zo zákona rozhodoval o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny, pričom tak bude povinný urobiť vo všetkých obciach, v ktorých sa v zmysle zákona o používaní jazykov národnostných menšín používa jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku a je v nich železničná stanica.
Národnú radu čaká aj voľba Správnej rady TASR a voľba predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
