Poslanec Beblavý: Fico je po záruke, ale nikto z pravice nemá na to, aby strhol masy!

Pád SDKÚ prirovnáva k HZDS, za čo si vyslúžil kritiku. Najviac mu prekážalo, že z SDKÚ sa stáva regionálna strana. „Horizont strany končí Modrou. Sme spokojní, že v Bratislave sme samci. Inde nás v podstate porazí každý,“ tvrdí bývalý poslanec SDKÚ. Čo mu vadí na Frešovi? Ako chceli zmeniť SDKÚ? Vie, čo bude robiť ďalej? Viac nezávislý poslanec Miroslav Beblavý.

 

V polovici decembra ste odišli z SDKÚ – DS. Neľutujete to?

Nie. Nestalo sa nič, prečo by som to mal ľutovať. Názor sa vyvíjal pomerne dlho a dlho som aj čakal, kým som sa rozhodol. Boli opakované pokusy situáciu zmeniť. Nebolo to impulzívne rozhodnutie.

Ako dlho ste zvažovali odchod?

Asi rok, od jesene 2012. Bolo to v čase, keď sa tvoril nový program strany a v poslaneckom klube vládlo napätie. Uvažoval som nad tým, či tam ešte patrím, a či to celé má ešte zmysel. Rozhodol som sa, že urobím všetko preto, aby sa strana vyvíjala správnym smerom. Ďalšia výraznejšia zrážka bola keď sme s Luciou Žitňanskou založili iniciatívu Tvoríme Slovensko, tak nás niektorí dokonca chceli vylúčiť.

Kto vás chcel vylúčiť?

Nebol som na rokovaní Prezídia. Ale pokiaľ viem, Viliam Novotný hovoril aj verejne, že treba zvážiť, či máme ešte miesto v SDKÚ. Prichádzalo k opakovaným konfliktom. Vždy som si hovoril, že to je ako v manželstve, že treba niektoré veci rozchodiť a hlavne urobiť všetko preto, aby to ďalej fungovalo. Keď som sa presvedčil, že sa to nedá, urobil som rozhodnutie.

Máte pocit, že ste sa snažili dostatočne?

Nechcem z toho robiť nejakú pop – psychológiu, kto sa snažil a kto sa nesnažil. Dospel som k záveru, že nech vyvíjam akúkoľvek snahu, tak strana ide ďalej cestou, ktorá je podľa mňa slepou uličkou a neviem na tom nič zmeniť.

Nerozumiem, čo vám prekážalo. Navrhovali ste zmeny a vedenie to ignorovalo? Čo bol najväčší problém?

SDKÚ – DS vznikla ako strana, ktorej zmyslom bolo byť jadrom pravice. Byť jadrom reformnej vlády, ktorá krajinu niekam posúva a okolo seba zhromažďuje ostatné strany.

SDKÚ – DS už dlhšiu dobu nemá takúto pozíciu.

Takou stranou sme boli do posledných parlamentných volieb. Potom ňou prestala byť. Povedal som, že treba robiť všetko preto, aby sa ňou opäť stala. KDH alebo Most – Híd majú svoj zmysel aj preto, že zastupujú konkrétne skupiny – náboženské alebo etnické. Samozrejme, že ich volia aj iní voliči, ale majú jasné jadro . SDKÚ – DS takúto klientskú skupinu nemá. Ani nemá ambíciu byť stranou napríklad roľníkov... Je to strana, ktorá mala ambíciu zhromažďovať viac skupín voličov. Mala program pre celé Slovensko.  Pochopil som, že súčasné vedenie, sa po úderoch, ktoré SDKÚ – DS schytala v posledných rokov, zmierila s tým, že sa takou stranou už nikdy nestane. Akoby sa uspokojili, že dokáže byť ešte silnou stranou v Bratislave, Bratislavskom kraji a preliezť do parlamentu.

Myslíte, si, že sa uspokojilo súčasné vedenie s takýmto stavom a takouto víziou?

Mal som pocit, že toto je maximum ambícií súčasného vedenia. A že možno o pár rokov motyka vystrelí a môžeme začať znovu rásť. No podstatné je, že v tejto chvíli sa snažme hlavne prežiť a byť významnou bratislavskou regionálnou stranou. A to je všetko. Strana s takýmito ambíciami nie je strana, do ktorej som vstupoval a ani tá, v ktorej vidím nejaký zmysel. Rozhodujúce boli voľby do VÚC. Jedine v Bratislavskom VÚC sme obhájili pozície, inde to skončilo úplne katastrofálne. Napriek tomu to bolo hodnotené ako úspech. Bol to pre mňa posledný signál.

A vy si o tom čo myslíte?

Že máme na to úplne odlišný pohľad, podľa čoho meriame úspech a neúspech.

Ako by si jedným slovom zhodnotil výsledky volieb do VÚC pre SDKÚ – DS?

Horizont strany končí Modrou (mestečko pri Bratislave). Sme spokojní, že v Bratislave sme samci. Inde nás v podstate porazí každý. Nielenže nemáme žiadneho iného župana, ale náš druhý kandidát spolu so SMERom umožnil zvolenie Mariána Kotlebu. To považujem za jeden z najväčších prúserov súčasnej politiky. Ani v iných krajoch sme nedokázali zabodovať, postaviť zaujímavé osobnosti. Celoslovensky sa počet poslancov SDKÚ –DS scvrkol o polovicu. Ani na to nebol schopný predseda zareagovať radikálnou zmenou, hoci sme s ním o tom neustále po voľbách rozprávali.

Čo ste chceli? Mal odísť z funkcie predsedu?

Naša predstava bola, že vyhlásime krízový stav. Povieme, že strana je v kríze, že potrebuje radikálnu zmenu. Mal sa zvolať mimoriadny kongres a obmeniť vedenie - s výnimkou predsedu. Bol zvolený členmi a nakoniec obhájil pozíciou župana. Nebolo našim cieľom vymieňať ho. Chceli sme si postaviť na rok 2014 cieľ – od podlahy nanovo postaviť stranu. Od krajov až po celoštátne vedenie. Plánovali sme pritiahnuť nových ľudí a dať im veľmi silné postavenie v strane. Pre SDKÚ – DS je potrebné, aby sa vyrovnala aj s minulosťou. Sú to veci, ktoré sme chceli, aby sa udiali. Mám pocit, že dnes je zbytočné sa k tomu vracať. Nechcem na SDKÚ – DS útočiť. Nerozišli sme sa tak, že by sme po sebe hádzali taniere. Bol to jeden z tých kultivovanejších rozchodov v politike.

Kto alebo čo je najväčšou brzdou SDKÚ – DS?

Keď nechám bokom bývalé vedenie ako Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša, ktorí na seba zobrali volebnú porážku a stiahli sa do úzadia, tak zo súčasného vedenia všetci stavili na stratégiu prežitia. Najväčšiu zodpovednosť samozrejme nesie predseda, ktorý by mal mať ambíciu byť premiérom a nie županom. Všetci sú nespokojní, lebo určite by boli radšej, keby bola strana na tom lepšie, ale nikto nechce ísť do rizika. Je pravda a treba to povedať otvorene, že cesta zmeny je možno aj cestou k 4 percentám a nielen k 15 percentám. Otvorene sme to hovorili, že 7 percentná SDKÚ – DS nemá zmysel, že treba ísť radšej do rizika a obmeniť ju radikálne. Ísť do jasnej tvrdej opozície. Odlíšiť sa od ostatných.

Vy sám ste mali nejaké ambície v takto zmenenej strane? Alebo ste chceli dať priestor úplne novým ľuďom?

K diskusií o funkciách sme sa nikdy nedostali. Nezhodli sme sa na týchto základných veciach. Pokiaľ ide o mňa, vždy som sa venoval a aj venujem programu. Mal som ambíciu byť ten, kto bude zodpovedný za stráženie ducha SDKÚ – DS. Bolo mi jedno z akej pozície by som to robil. V minulosti som sa presvedčil, že v opozícií funkcia a reálny vplyv nemusia byť to isté. Nikdy som nevyjednával, či mám byť podpredseda. Tento typ funkcií nie je v politike dôležitý, ale podstatné je to, do akej miery viete presadiť svoje myšlienky.

Mnohí si určite myslia, že ste odišli s Luciou Žitňanskou kvôli nenaplneným ambíciám...

Keby to tak bolo, tak odídeme v máji 2012, keď sa stal predsedom Pavol Frešo. Prečo by sme sa rok a pol trápili, keby to tak bolo?

Trápili ste sa veľmi?

Trápili. Boli opakované konflikty. Tlačili sme na zmenu. Ak sú za tým nenaplnené ambície, tak v tom zmysle, že našou ambíciou bolo, aby SDKÚ – DS bola silnou stranou. Samozrejme, že silná strana posilní aj politikov, ktorí v nej sú. Na to v politike sme, aby sme ovplyvňovali veci. Takže to nebolo o mojom postavení v SDKÚ – DS, ale o strane. Môj odhad, že SDKÚ – DS bude v budúcnosti ovplyvňovať veci, sa scvrkol na nulu. Môže mať funkcie, ale nebude mať významný vplyv.

Frešo tvrdil, že sa pokúšal zvrátiť váš odchod. Čo pre to robil, aby ste neodišli?

Nevidím mu do duše. Opakovane sme diskutovali. Keď sme sa s ním rozprávali, často sme sa zhodli na tom, v akom stave je strana. S mnohými vecami súhlasil. Problémom bolo, že nikdy neprišlo to B. Vždy to skončilo na tom, že sme sa porozprávali a nič sa nestalo. Môj osobný odhad je, že Pavol Frešo to vnímal tak, že musí stranu udržať pokope. Nerobiť žiadne radikálne kroky, ktoré by stranu rozbili. A tým pádom, podľa mňa mal obavy, že keby pristúpil na to, že ideme budovať stranu od podlahy, sa mu to môže vypomstiť. Sami sme hovorili, že skutočná zmena môže viesť aj k návratu na výslnie, ale aj ku koncu. Chceli sme to risknúť, ako žiť v stagnácií a nahovárať si, že je to super.

Povedal si, že SDKÚ – DS skončí ako HZDS.

To bol výrok, ktorý vzbudil veľa reakcií. Niektorí si mysleli, že porovnávam SDKÚ – DS k HZDS z hľadiska obsahu politiky, čo je hlúposť. HZDS bola založená na úplne iných princípoch ako SDKÚ – DS a to sa doteraz nezmenilo. Čo som tým chcel povedať a za čím si stojím je, že keď HZDS začalo okolo roku 1998 – 99 upadať, nenašlo žiadnu schopnosť zmeniť sa. Boli založení na jednom mužovi a ten nebol schopný žiadnej zmeny. Z 37 percent upadli na 0. Neurobili žiadny pokus to zvrátiť. A na mňa SDKÚ – DS robí ten istý dojem. Vymenilo síce predsedu, čo voličov príliš neoslnilo a inak strana ide samospádom. Nikto teraz nedokáže povedať, či SDKÚ – DS bude v ďalšom parlamente alebo nie. Vidím tam ten istý samospád. A ten vedie ku koncu. Strany sa musia meniť a prispôsobovať spoločnosti.

Nie je chybou SDKÚ – DS, že nemá ľudí s charizmou?

Už nad tým netrávim čas. Ale aby sme boli spravodliví, na pravej strane spektra nie je veľký pretlak výrazných politikov.

V ktorej strane vidíte potenciálneho pravicového lídra?

Keď nechám bokom Bélu Bugára, ktorý má vysoký rešpekt, ale je obmedzený postojom slovenskej časti voličstva, tak najzaujímavejší politici sú mimo tradičných strán. Daniel Lipšic, Rado Procházka, Lucia Žitňanská. Vidíme, že tradičné strany ako keby nedokázali týchto ľudí prijať a postupne ich vypudzujú. Je to zvláštna situácia, že pravicové osobnosti a tradičné pravicové strany sú mimo seba. Nemôže to takto dlho trvať.

Aký čas tomu dávate?

To je tá otázka. Podľa mňa je dôležité, aby sa to udialo v priebehu tohto a budúceho roku, aby budúce voľby dopadli inak. Z histórie vieme, že ak sa niečo má stať, ešte neznamená, že sa to aj stane. Je to výzva pre pravicové osobnosti a aj tradičné strany, aby sa veci pohli.

Kto má najväčší potenciál stať sa lídrom pravice?

Ten, kto nebude hrať na seba, ale bude schopný okolo seba zhromaždiť viacero talentovaných a výrazných ľudí. Daniel Lipšic má vysoké renomé a aj voliči ho majú radi, no jeho strana ešte zatiaľ nemá takú podporu. Vyzerá to tak, že bude musieť prísť buď niekto nový, český Babišov model a takého človeka, ktorý by mal vôľu a chuť na Slovensku zatiaľ nevidím, alebo sa musia pravicoví politici dohodnúť. Žiadna z pravicových osobností nemá na to, aby presvedčila, že vie práve ona strhnúť masy voličov.

Ste mladý človek, ktorého politika baví. Zatiaľ ste nezávislým poslancom. Predpokladám, že v politike chcete zostať. Do akej strany smerujete? Už ste sa s niekým bavili?

Úprimne môžem povedať, že ma ešte nikto neoslovil. A ani som doteraz s nikým nerokoval. Neodchádzal som s tým, že už mám niečo dohodnuté. Cítil som potrebu najprv si vyriešiť odchod z SDKÚ – DS. Pre mňa je dôležité nebyť v politike len preto, aby som bol v politike. Ak budem mať pocit, že sa tu formuje niečo, čo má šancu zmeniť Slovensko a k čomu môžem nejakým spôsobom prispieť, rád to spravím. Pokiaľ budem mať pocit, že to nikam nejde, odídem z politiky.

Nebudete sa teda nikam tlačiť za každú cenu?

Nie. Ako ste povedali, som mladý človek a nemusím odísť z politiky navždy. Nemyslím si, že politika je začiatok a koniec všetkého bytia. Problém pre politika začína vtedy, keď tam chce byť za každých okolností. Vtedy možno začne prekračovať aj morálne hranice len preto, aby zostal v hre. Osobne ma táto práca baví a aj ma teší, veľa vecí som dosiahol pre ľudí, ale za každú cenu to robiť nebudem. Iných povolaní je naozaj dosť.

Čakáte na telefonát od Daniela Lipšica, že vás osloví?

Priznám sa, že som to doteraz neriešil. Idú prezidentské voľby a celé Slovensko je inak naladené. Najbližšie dva mesiace to určite nebudem riešiť. Ak teraz niečo riešim, tak to, ako prispieť, aby Robert Fico nevyhral prezidentské voľby. Možno na jar, v lete po prezidentských voľbách bude možno šanca niečo v politike zmeniť. V tejto chvíli sa venujem zákonom, ktoré sme s Luciou Žitňanskou predložili.

Koho podporujete na prezidenta?

Ľudsky najbližší vzťah mám s Radom Procházkom. No pravicových kandidátov je toľko, že by som bez problémov vedel voliť viacerých. Okrem Rada Procházku sú veci, ktoré si vážim na príbehu pána Kisku, hoci ho osobne nepoznám, takže sa neviem vyjadriť. Hoci som kriticky vystúpil k šanciam Pavla Hrušovského poraziť Roberta Fica, je to pre mňa prijateľný štandardný politik. Problém pravice je, že sa utápame v narcizme a malých rozdieloch, kto je náš favorit. V skutočnosti všetci, s výnimkou Jána Čarnogurského, sú pre mňa prijateľní kandidáti.

Budete pomáhať niekomu v kampani?

Je potrebné mobilizovať obyvateľstvo, tak ako pri voľbe, keď sa stretol Rudolf Schuster s Vladimírom Mečiarom. Nešlo o to, či som nadšený z Rudolfa Schustera, ale o to, aby sa prezidentom nestal Vladimír Mečiar. Teraz je dôležité v druhom kole poraziť Roberta Fica.

Myslíte si, že pri jeho preferenciách sa to niekomu z nich môže podariť?

Áno. Myslím si, že sa to môže podariť. Robert Fico sám kedysi dobre hovoril, že politik by mal odhadnúť, kedy je jeho dátum spotreby. Myslím si, že sám to celkom dobre neodhadol. Môže, hoci ešte aj po záruke, vyhrať, lebo čelí rozbitej konkurencii.

Prečo si myslíte, že je po záruke? Jeho preferencie a výsledky parlamentných volieb hovoria predsa o niečom úplne inom.

Myslím si, že je po záruke. Krajina, v ktorej si 69 percent ľudí myslí, že krajina ide zlým smerom, tak premiér alebo prezident je po záruke.

Prečo potom Smer – SD má stále najvyššie preferencie?

Lebo druhá strana je taká chabá.