BRUSEL/ŠTRASBURG - Slovenskí europoslanci naprieč politickým spektrom súhlasia s dnešným uznesením Európskeho parlamentu (EP), zameraným na posilnenie kontrol a revízií legislatívy v oblasti označovania potravín v EÚ, a súhlasia aj so sprísnením sankcií voči podvodníckym firmám v oblasti potravín.
Europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ) upozornil na skutočnosť, že nielen potravinové reťazce, ale aj potravinové podvody sú cezhraničné, a je preto rád, že opatrenie, ktoré vyšlo z dielne Európskej ľudovej strany, našlo širokú podporu v europarlamente a umožní lepšiu kontrolu potravín. Jeho stranícky kolega v EP, poslanec Miroslav Mikolášik (KDH), pripomenul, že uznesenie, ktoré prijali europoslanci, má oveľa širší záber, než iba reagovať na vlaňajší škandál s konským mäsom.
"Hĺbkovou analýzou sa zistilo, že členské štáty musia lepšie vykonávať kontrolu. Je to v ich kompetencii, a preto sme vyzvali Európsku komisiu, aby zharmonizovala postupy, ktoré odhaľujú podvodné konanie," zhodnotil Mikolášik postoj europarlamentu. Pripomenul, že v niektorých krajinách sa kontrolou potravín zaoberajú štátne agentúry, inde sú tým poverené súkromné spoločnosti - aj preto treba pripraviť jednotný právny rámec, ktorý zabráni podvodným činnostiam v potravinárskej oblasti. Podľa neho je v tomto smere dôležité, aby členské štáty zvýšili mieru financovania pre kontrolné orgány.
Mikolášik, podobne ako aj ďalší slovenskí europoslanci, zastáva názor, že iba sankcie voči podvodníckym firmám nestačia, treba zabezpečiť, aby odhalené spoločnosti nemohli zmeniť svoj názov, zaregistrovať sa v inom štáte a páchať ďalej svoje podvodnícke praktiky.
"Cieľom uznesenia je ochrana spotrebiteľa a zákaz predaja nekvalitných a nepreverených potravín. Musíme zabrániť opakovaniu potravinových škandálov z minulosti, exemplárne potrestať ich vinníkov a zabezpečiť rovnakú kvalitu potravín pre našich obyvateľov," zhodnotila stručne iniciatívu EP poslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD). Jej stranícka kolegyňa Monika Smolková dodala, že potravinové podvody sa v EÚ stávajú denno-denne, pričom v európskej legislatíve chýba pojem potravinový podvod.
"Zameriavame sa na potravinovú bezpečnosť, ale málo hovoríme o potravinových podvodoch. Sú sofistikované a organizované. Nebojujeme proti nim," upozornila Smolková. A dodala, že navrhované dvojnásobné sankcie voči odhadovanému zisku podvodníckych firiem sú nedostačujúce, keďže na trhu s potravinami dochádza k širokej škále podvodov - od mäsa, cez múku, olej, vajcia, džúsy, kávu, čaj až po koreniny.
Smolková skonštatovala, že už bolo načase, aby sa europarlament zaoberal aj touto témou. Je to len začiatok širšieho procesu, keď EP bude vyvíjať tlak na exekutívu EÚ, aby spotrebitelia lepšie vedeli, aké podvody sa dejú a aké majú práva. V tomto zmysle je podľa nej najpodstatnejším opatrením zaradiť pojem potravinový podvod do trestného práva, keďže skutočnosť dokázala, že pri podobných podvodoch sú spotrebitelia klamaní a uvádzaní do omylu vo veľkom rozsahu.
Vyššie tresty pre podvodníkov žiada aj poslankyňa Katarína Neveďalová (Smer-SD). "Treba jasne zakročiť, aj vyššími trestami. Ohrozený je totiž aj život konzumentov, ako napríklad pri škandále s cestárskou soľou. Povinné označovanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách povedie k lepšiemu rozhodovaniu a podporí korektných výrobcov," uviedla k tejto téme Neveďalová.
Europoslanci v prijatom uznesení upozornili na zložitosť a cezhraničný charakter potravinového reťazca, ktoré v kombinácii s prevažne vnútroštátnym charakterom kontrol, sankcií a vynucovania zvyšujú riziko potravinových podvodov.
