BRATISLAVA - V budúcnosti sa majú slovenské nemocnice sústrediť najmä na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti. Dlhodobo chorí pacienti by sa mali presunúť do iných typov zariadení. Predpokladá to Strategický rámec starostlivosti o zdravie pre roky 2014-2030 pripravený ministerstvom zdravotníctva (MZ), ktorý odobrila v stredu vláda.
V budúcnosti by už v nemocniciach nemali byť pomiešané akútne, chronické a rehabilitačné lôžka. "Plánom ministerstva je posilniť úlohu nemocníc najmä čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci akútnych lôžok," uviedla hovorkyňa MZ Zuzana Čižmáriková s tým, že ich využitie by malo byť oproti súčasnosti vyššie, a to až na úrovni 85 percent. Rezort chce zároveň aj silnejší primárny sektor zdravotnej starostlivosti. Výsledkom by malo by menej pacientov, ktorí nakoniec skončia v nemocnici, alebo tam prídu bez potrebnej diagnostiky.
Stratégia predpokladá aj redukciu lôžok. Kým v súčasnosti pripadá na tisíc obyvateľov 6,4 lôžka, v roku 2030 by to na malo byť už len 3,5 lôžka. Okrem škrtania postelí sa zároveň počíta aj s kratšími hospitalizáciami pacientov. Pobyt v nemocnici by sa mal za najbližších 16 rokov skrátiť o 1,5 dňa na 5,8 dní.
Ak už sa pacient ocitne na lôžku, zdravotnícke zariadenie, v ktorom bude hospitalizovaný, by v cieľovom roku 2030 nemalo mať priemerný vek vyšší ako 25 rokov, čo je oproti súčasnému stavu menej o 17 rokov. Podľa ministerstva sa to dá dosiahnuť výstavbou nových nemocníc s tým, že tie staré budú premenené na iný typ poskytovateľov. Novú infraštruktúru zdravotníckych zariadení chce MZ riešiť v spolupráci so súkromnými investormi.
Podľa rezortu totižto súčasná ekonomická situácia a jej strednodobý výhľad nedáva reálny predpoklad výrazného navyšovania verejných zdrojov v zdravotníctve. Aj preto ministerstvo začína pilotný projekt verejno-súkromného partnerstva pri výstavbe novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. "V prípade zlepšenia hospodárskej situácie v budúcnosti určite uvažujeme aj s verejnými investíciami do zdravotníctva," uviedla Čižmáriková.
Strategický rámec má v strednodobom a dlhodobom horizonte určovať smerovanie zdravotnej politiky na Slovensku. Ide o dynamický materiál, ktorý bude pravidelne prehodnocovaný a v prípade potreby korigovaný. Za priority si kladie tri oblasti, a to verejné zdravotníctvo, integrovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť.
Ako rezort konštatuje, Slovensko v súčasnosti oproti iným krajinám EÚ dosahuje nízku úroveň efektivity zdravotníctva, čoho dôsledkom je aj kratší počet rokov života ako je priemer európskych štátov. "Strategický rámec je dokumentom, ktorého realizáciou sa predpokladá zlepšenie kľúčových indikátorov v oblasti zdravotného stavu obyvateľstva, verejného zdravia, ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti a elektronického zdravotníctva," konštatuje MZ.
