BRATISLAVA – Vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO) nevníma ako vlastné osobné zlyhanie, že vo voľbách predsedu Banskobystrického samostatného kraja uspel Marián Kotleba, ktorý sa roky profiluje ako predstaviteľ extrémnych názorov na rómsku problematiku.
„Je smiešne povedať, že ja som spôsobil to, že Kotleba je teraz súčasťou župy v Banskej Bystrici,“ uviedol Pollák v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu a dodal, že „pán Kotleba už dlhodobo upozorňuje na neriešenie rómskej problematiky, na ktorej sa priživuje“. Pollák za Kotlebov úspech v Banskej Bystrici necíti zodpovednosť. „Nemám prečo, lebo my sme naštartovali veci, ktoré sa doteraz nerealizovali,“ uviedol Pollák s tým, že ide o obrovskú zmenu sociálneho systému, na ktorú politici v parlamente 20 rokov nemali odvahu.
Pollák pripustil, že on, ako aj ľudia by očakávali, aby veci, ktoré robí jeho úrad, išli rýchlejšie. „Riešenie rómskej problematiky nie je možné zabezpečiť zo dňa na deň,“ povedal splnomocnenec, ktorý verí, že do konca volebného obdobia „zodpovední ľudia v tejto krajine“ zrealizujú opatrenia, ktoré zabezpečia systémové riešenia rómskej problematiky.
Z rómskej reformy bol po roku zatiaľ schválený zákon o hmotnej núdzi, ktorý je podľa Polláka prvou aktivitou v oblasti riešenia tejto problematiky. „Po roku sa podarilo urobiť krok, na ktorý nemali odvahu žiadni politici“, obhajoval tempo reformy Pollák. Podľa neho tento zákon obsahuje tri z desiatich základných pilierov celej reformy. Upozornil, že zákon by mal zabezpečiť, aby rómske deti naozaj chodili do škôl, lebo inak nedostanú príslušný príspevok. Zákon ruší priestupkovú imunitu sociálne odkázaných a pomoc od štátu podmieňuje odpracovaním ôsmich hodín týždenne vo verejnoprospešných prácach.
Pollák chápe ľudí, ktorých rozčuľuje množstvo peňazí smerujúcich do riešenia rómskej problematiky. „Aj mňa ako Róma to rozčuľuje, že napriek tomu, že sme do rómskej problematiky investovali strašne veľa peňazí, tak výsledok je minimálny,“ povedal splnomocnenec v relácii. Podľa neho sa treba pozrieť kde peniaze skončili, na čo sa využili a na čo sa reálne využiť mohli. Pôvodný balík peňazí bol nastavený v roku 2006. Podľa Polláka sa očakávalo, že z terénu vyjdú projekty, ktoré budú naozaj reálne pôsobiť na zmenu kvality života Rómov na Slovensku. „Ale bohužiaľ, z terénu vychádzali projekty typu oprava námestia, ktoré sa vykazuje ako rómsky projekt, zberný dvor alebo oprava polikliniky,“ uviedol príklady Pollák.
