BRATISLAVA - Keď ľudia pred 24 rokmi počas nežnej revolúcie žiadali zmenu, hovorili najmä o potrebe demokratického systému a slobodných voľbách, tvrdí politológ Michal Horský. Ako dodáva, hoci sa tieto požiadavky podarilo presadiť a dokonca ukotviť v ústave, dnes ich v plnej miere ani nevyužívame.
"Všetci na námestiach kričali predovšetkým, že chceme slobodné voľby, koniec vlády jednej strany a potom celý rad čiastkových, parciálnych požiadaviek. Ale zo všetkého ja si najjasnejšie pamätám slobodné voľby a koniec vlády jednej strany, obnova demokracia," povedal politológ. "Zásadné požiadavky ako obnova demokratického systému a slobodné voľby sme do tej miery obnovili aj ústavne zaručili, že v plnej miere ich odkaz dnes ani nikto nevyužíva, ale napriek tomu ich máme," dodal. Podľa Horského dodnes nie je naplnená jedna jedná požiadavka novembra 1989, a to odluka cirkvi od štátu. "V revolučných vzopätiach v našom aj v minulom storočí si účastníci budúcnosť idealizujú, nikdy sa nemôže naplniť," hovorí.
K Horskému sa pridáva aj politológ Miroslav Kusý. Hlavným ideálom nežnej revolúcie bolo podľa jeho slov zbaviť sa komunistickej moci, ktorá bola jediná, ktorá nerešpektovala žiadne pravidlá, pretože strana stála nad všetkým. "Takže prvý a základný predpoklad bolo zrušenie paragrafu ústavy o vedúcej úlohy strany, základný ideál bolo zrušiť to, čo tu je. Aká bude budúcnosť, to sme mali len veľmi nejasné predstavy," poznamenal Kusý. Ľudia na uliciach podľa politológa chceli obnovu demokratických princípov, ktoré môžu fungovať len v rámci kapitalizmu. "Myslím, že to, čo sme chceli dosiahnuť v tých základných princípoch, to sme dosiahli. Ako sa to formuje, aké sú jednotlivé režimy, tak to je druhá otázka," nazdáva sa Kusý. To, čo sa na Slovensku nepodarilo vytvoriť ani 24 rokov po revolúcii, je podľa Kusého občianska spoločnosť. "Silná občianska spoločnosť s mimovládnymi organizáciami, aktívnym občanom, ktorý pozná svoje práva a vie sa za ne biť, to všetko chýba," myslí si. Podľa Kusého to ukázali aj tohtoročné regionálne voľby. "Katastrofálne nízka účasť poukazuje na nezáujem občana o správu vecí verejných, to sa nám nepodarilo dosiahnuť," ukončil.
Pred 24 rokmi 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
