BRATISLAVA - Prísnejšie a podrobnejšie majetkové priznania verejných funkcionárov, ako aj definitívna podoba nových volebných zákonov. Aj toto sú témy, ktorým by sa mali poslanci venovať na budúci týždeň v rámci pokračujúcej 25. schôdze NR SR. Na poslancov ešte čaká 54 návrhov z celkovo 94-bodového programu.
Napriek pôvodným ambíciám predložila zmenu majetkových priznaní len opozícia bez vládneho Smeru-SD, keďže so stranou Roberta Fica sa na definitívnej podobe návrhu nedokázala zhodnúť. Zákon o konflikte záujmov je však ústavný a na jeho zmenu je potrebných minimálne 90 hlasov. Ak by opozičné strany nepredložili novelu už na októbrovú schôdzu, nemohla by platiť od nového roku.
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) si napriek tomu myslím, že tento krok bol predčasný, keďže schvaľovanie legislatívy nie sú podľa neho preteky. "Je štvorročné volebné obdobie a v každom sa posúva legislatíva dopredu, hoci by sa niekomu mohlo zdať, že to tak nie je. Na to, aby bola právna úprava kvalitná, potrebujete konsenzus odborný aj politický. Preteky o zmenu legislatívy spôsobujú práve opak, že sa konsenzus možno ohrozí," pripustil. Na otázku, či zmenu legislatívy podporí, jednoznačne neodpovedal. "Legislatívny proces má tri čítania. Určite je dobré, ak je niečo predložené a môže sa o tom diskutovať," dodal Madej.
Rokovanie zatiaľ napreduje pri zmene volebných zákonov, o ktorých sa má definitívne hlasovať v závere 25. schôdze. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) sa ako autor legislatívy s opozíciou už dohodol, že napr. zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky bude platiť 14 dní pred voľbami namiesto pôvodne navrhovaných 21.
Zvýšiť sa má aj váha preferenčných hlasov. Kým v súčasnosti potrebuje kandidát tri percentá tzv. krúžkov z celkového počtu hlasov, ktoré získa jeho strana, aby sa na kandidátke posunul vyššie, po novom by na "prekrúžkovanie" mohli stačiť dve percentá hlasov.
Stále však ostáva otvorená otázka, odkedy bude zákon účinný. Minister hovorí, že zo strany opozície najčastejšie zaznieva požiadavka, aby nové pravidlá platili až pre ďalšie parlamentné voľby v roku 2016, čo je podľa neho neskoro. Tvrdí, že by bolo ideálne, aby nová volebná legislatíva platila už pre voľby prezidenta. Podľa Lucie Žitňanskej z SDKÚ-DS je to však nefér.
Opoziční poslanci sa s Kaliňákom zatiaľ nedohodli ani na zložení stálej volebnej komisie. K rokovaciemu stolu o volebných zákonoch zasadne Kaliňák s predstaviteľmi opozície znova v utorok 22. októbra.
Okrem toho sa na pokračujúcej schôdzi bude hovoriť aj o novele zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorou chce ministerstvo kultúry prilákať na Slovensko aj veľké zahraničné filmové produkcie a pomôcť vzniku nových pracovných miest.
Definitívne sa rozhodne aj o novele zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, podľa ktorej by rodičia pri narodení dieťaťa už nemali dostávať príspevok a príplatok samostatne, ale spolu v rámci jednej dávky. Výška príspevku bude stanovená v dvoch sumách podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo, a to z prvého až tretieho pôrodu v sume 829,86 eura a zo štvrtého a ďalšieho pôrodu v sume 151,37 eura.
Novela zákona o cestnej premávke má zase priniesť nižšie maximálne pokuty za menej závažné dopravné priestupky o 10 eur, čo je pokles zo súčasných 60 na 50 eur. Minister Kaliňák to vysvetľuje zlepšením bezpečnostnej situácie na slovenských cestách. Právna norma zároveň prináša povinnosť pre chodcov nosiť reflexné prvky aj v obci, ak sa pohybujú za zníženej viditeľnosti na krajnici alebo okraji vozovky.
Úspešný by mal byť aj jeden z opozičných návrhov, a to iniciatíva Mosta-Híd, aby pacienti nevyužívajúci prednostné vyšetrenie mohli byť v riadnom čase ošetrení.
