BRUSEL - Veľká Británia, Nemecko, Holandsko a Rakúsko chcú dosiahnuť možnosť, aby mohli vypovedať z krajiny obyvateľov iných členských štátov Európskej únie (EÚ), ktorí zneužívajú právo voľného pohybu osôb v spoločenstve na sociálny turizmus. Rakúsky denník Die Presse včera na internetovej stránke napísal, že niektoré etnické skupiny využívajú toto právo, aby v nových štátoch zažiadali o sociálnu podporu.
Ministri vnútra EÚ sa budú zaoberať listom štyroch kolegov, ktorý bol odoslaný do Bruselu ešte v apríli, v utorok (8. 10.) na stretnutí v Luxemburgu.
Autori listu chcú dosiahnuť, aby mali krajiny právo vypovedať zo svojho územia takzvaných sociálnych migrantov, ktorí zneužívajú ich sociálnu podporu, čo výrazne zaťažuje a v niektorých prípadoch aj presahuje ich rozpočtové možnosti. To je však len jeden z dôvodov, ktorý sa najviac vyskytuje v Nemecku v Berlíne, Dortmunde a Duisburgu. V Británii a Holandsku ide o vnútropolitickú tému. Britský premiér David Cameron chce ním získať štít proti euroskeptikom v posledných laviciach Dolnej snemovne i vo vlastnej strane, kým v Holandsku sa oň usiluje pravicový populista Geert Wilders. V Británii chce šéf Strany nezávislosti (UKIP) Nigel Farage ťažiť zo strachu Britov a diskusia o "zahraničných kriminálnych bandách" by sa tam mala stať hlavnou témou budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu (EP).
Dnes sa má s predbežnou správou oboznámiť aj Európska komisia (EK). Definitívne stanovisko k problematike by mala prijať v decembri. Denník uviedol, že nádej na prijatie požiadavky štyroch ministrov vnútra je dosť slabá. V Bruseli sa alarmujúci tón ich listu bez presvedčivých faktov nepovažuje za závažný a pokiaľ nebudú silné dôkazy na stole, niet vraj o čom rokovať. Nemenovaný diplomat povedal, že "prvý list mal niektoré body formulované nešťastne".
Dnešné stretnutie v Luxemburgu by malo byť len predohrou k decembrovým rokovaniam. K listu sa vyjadrí Európska komisia a okrem toho by sa malo rozhodnúť aj o vstupe Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru. Doteraz sa úplný voľný pohyb obyvateľov oboch krajín neustále z rozličných dôvodov odsúva, hoci podmienky na vstup do zóny Bukurešť a Sofia už dávnejšie splnili. Od prvého januára budúceho roka prestane platiť obmedzenie pre pohyb Rumunov a Bulharov, ktorí pôjdu za prácou do iných krajín EÚ.
Rumunov a Bulhaov sa báť nemusia
Bohaté západoeurópske krajiny ako celok na príchode lacnej pracovnej sily zo zahraničia len získajú. A to aj napriek tomu, že mnohí tam vycestujú len s cieľom „podojiť“ príliš štedré sociálne podpory.
"Prichádzajú k nám Rumuni a Bulhari, ktorí len parazitujú na našich peniazoch a zadarmo využívajú nemecký systém sociálnych služieb." Veta, ktorá sa čoraz častejšie ozýva nielen v Nemecku, ale aj v Holandsku a Rakúsku, keďže prisťahovalci z východnej Európy sa môžu od konca roka bez akýchkoľvek obmedzení presídliť do krajín západnej Európy a využívať tak ochranu tamojšej sociálnej siete. Ale naozaj sa musia bohaté západné krajiny obávať stoviek miliónov parazitov z východnej Európy?
V bohatých krajinách západnej Európy sa už dlhšiu dobu pozerajú na východoeurópskych prisťahovalcov cez prsty. Po tom, čo vypršia obmedzenia pre novoprijaté štáty, môžu sa ich obyvatelia usadiť podľa pravidiel EÚ, môžu si nájsť prácu, ba čo viac, môžu sa spoľahnúť na miestnu sociálnu politiku. V Nemecku si napríklad myslia, že z hospodárstva vytvoreného nemeckým obyvateľstvom, by si nemali ukrajovať prisťahovalci z východu, a to najmä tí, čo do krajiny prišli len aby prostriedky potrebné na živobytie získali z dávok nemeckej podpory.
Joakim Ruist, výskumný pracovník na University of Gothenburg si však myslí, že hostiteľské krajiny na prisťahovalcoch nijak neprerábajú. Svoje tvrdenie podporil údajmi, z ktorých vyplýva, že obava je neopodstatnená. Je pravda, že prichádzajú aj takí, čo sú odkázaní na pomoc, avšak drvivá väčšina prisťahovalcov sú mladí ľudia túžiaci pracovať a tí dajú do spoločnej kasy vo forme daní a poplatkov oveľa viac ako z nej vyberú. O koľko viac? V britskej ekonomike je vypočítané, že priemerný prisťahovalec zaplatí do spoločnej kasy takmer 1,4 krát viac než čo z nej vytiahne. Pravdou je, že v britskej ekonomike je miera štátneho prerozdeľovania nízka, to znamená, že štát neudržiava silnú sociálnu sieť a preto kto chce žiť v bohatej západnej krajine z ponúkanej podpory, pre toho Britské ostrovy nie sú ten správny cieľ.
Výskum poukazuje na švédske údaje, podľa ktorých ukazovateľ pomeru výnosy / náklady je u priemerného prisťahovalca na hodnote 1,1. Nie je to veľa, ale stále ide o pozitívny prínos, aj keď nie tak vysoký ako v Británii, čiže aj Švédi môžu byť spokojní s prisťahovalcami.
Joakim Ruist dodáva, že pozitívny dopad imigrácie sa v priebehu času neoslabuje, prisťahovalci síce čoraz viac budú využívať sociálne služby, ale aj ich príspevok v podobe zaplatených daní a poplatkov rastie. Nepochybne tak prisťahovalci nepredstavujú pre nemeckých daňových poplatníkov žiadne riziko, tak v krátkodobom ako aj dlhodobom horizonte.
