BRATISLAVA - V prvom polroku 2014 by malo ministerstvo školstva predstaviť nový zákon o financovaní škôl. Ako hovorí minister školstva Dušan Čaplovič, na jeho znení sa ešte len pracuje.
Upustiť by sa v ňom malo od financovania školy na žiaka, ktoré podľa Čaploviča nie je spravodlivé, zaviesť by sa malo financovanie na triedu. Po novom by sa mala zohľadňovať aj kvalita školy. Ako konkrétne však bude nové financovanie škôl vyzerať, zatiaľ isté nie je.
Prípravou pred prechodom na nové financovanie škôl, je stanovenie limitov na počet žiakov v triede. Prináša ho novela školského zákona, ktorú minulý týždeň schválila vláda. Novela zvyšuje maximálny počet žiakov v triede na druhom stupni základnej školy o jedného žiaka, z pôvodných 28 na 29. Horný limit sa mení aj pri počte žiakov v prvom ročníku strednej školy, a to z pôvodných 30 na 31.
Novela určuje aj minimálny počet detí v triede, čo doteraz v zákone nebolo. Prvákov by malo byť v triede aspoň 11, na prvom stupni od druhého do štvrtého ročníka by malo byť v triede minimálne 13 žiakov, na druhom stupni sa ich minimálny počet stanovuje na 15. Triedu strednej školy by zas malo navštevovať minimálne 17 žiakov. Ako naznačuje Čaplovič, novela zákona je predstupňom pred zavedením financovania na triedu.
"Ak je v triede viac žiakov, tak musia byť o to viacej učitelia zaplatení, lebo majú o to väčšiu náročnosť vzdelávacieho procesu, na čo sa učitelia sťažujú. Keď budú mať menej žiakov, tak ten nápočet bude menší. Toto bude viac spravodlivé," hovorí minister školstva. Minimálne počty v triedach by mali podľa návrhu platiť od septembra 2015. Nové financovanie by malo zohľadniť i kvalitu školy. Kritériá, ktoré rozhodnú o tom, či je škola kvalitná, sa podľa ministra ešte len nastavujú, prediskutovať ich chce so zástupcami rôznych školských organizácií. Zložité bude podľa neho nastaviť kritériá najmä v regionálnom školstve.
Stanovenie minimálnych počtov detí v triedach sa dotkne najmä škôl s nízkym počtom žiakov. S nimi teraz ministerstvo rokuje o ich dofinancovaní. Samotní zriaďovatelia škôl požiadali rezort o ďalšie peniaze, lebo pre nízky počet žiakov im prostriedky na fungovanie školy nestačia. Ministerstvo od zriaďovateľov žiadalo i záruky do budúcnosti, ako chcú situáciu so školou vyriešiť tak, aby ju už ministerstvo viac dofinancovávať nemuselo. Rezort im navrhoval konkrétne riešenia, a to či už spájanie tried alebo stupňov.
„Žiadali od nás, aby sme zatvorili jednu triedu, je to spolu druhý a tretí ročník a chodí tam sedem detí. Zaslali sme ministerstvu stanovisko, že triedu nezrušíme a školu budeme naďalej prevádzkovať,“ povedal starosta obce Dolné Obdokovce v okrese Nitra Zoltán Gyepes. Školu dohromady navštevuje 29 detí. Ministerstvo ich podľa starostu informovalo, že ak triedu nezrušia, nebudú môcť o peniaze na dofinancovanie žiadať.
Získať peniaze pre školu sa teda pokúsi obec sama, vo svojom rozpočte budú musieť podľa starostu nájsť minimálne 10-tisíc eur. Aj starosta obce Hodruša-Hámre v okrese Žarnovica Jozef Uram chce zachovať druhý stupeň na ich základnej škole, ktorý im ministerstvo navrhovalo zrušiť. Školu momentálne navštevuje 100 žiakov. Problémom je najmä štvrtý ročník, ktorý teraz navštevuje jedenásť žiakov.
Starosta chce ešte počuť stanovisko obecného zastupiteľstva, ktoré bude zasadať vo štvrtok, poslancom však starosta odporučí, aby s rušením druhého stupňa nesúhlasili. Podľa starostu totiž prognózy ukazujú, že počet detí v obci rastie, a teda by v budúcnosti triedy naplnili. Ak by v obci druhý stupeň zrušili, žiaci z Hodruše-Hámrov by dochádzali do Žarnovice, ktorá je tri a pol kilometra od obce. "Možno tabule obcí sú od seba toľko vzdialené, ale len samotná naša obec má 11 kilometrov,“ hovorí starosta.
Minister hovorí, že starostom v regióne treba dať viac času na to, aby sa dohodli. Buď sa podľa ministra rozhodnú, že si málotriedky dofinancujú z rozpočtu samospráv, ďalšia možnosť je zabezpečenie dopravy pre deti do iných obcí, napríklad školskými autobusmi, na ktoré by v budúcnosti ministerstvo prispelo.
"Nie je možné, aby sme mali jednu plne organizovanú školu v jednej veľkej obci a vedľa toho dva kilometre od tej obce málotriedku. Už to je nespravodlivé, že na to dieťa v plne organizovanej škole sa dáva ročne 1200 eur a na dieťa v málotriedke sa dáva viac ako 2000 eur," hovorí minister školstva. Školy s nízkym počtom žiakov totiž dostávajú k normatívu na žiaka i kompenzačný príspevok. Niektorí zriaďovatelia škôl, teda obce, pri tomto princípe financovania špekulovali a aby dostali viac peňazí, tak jednu školu rozdelili na dve, doplnil Čaplovič.
