BRATISLAVA – Politika strany Most-Híd programovo smeruje k autonómnej segregácii, kultúrnej privatizácii a jazykovej okupácii južného Slovenska. Vyhlásil to prvý podpredseda SNS, podľa ktorého by mal štát Most-Híd rozpustiť.
Kapitola programového dokumentu strany Most-Híd Vízia 2016 s názvom Sebaurčenie podľa podpredsedu národniarov porušuje viaceré články Ústavy SR, preto by ministerstvo vnútra malo začať proces rozpustenia tejto strany. V rozpore so slovenskou Ústavou má byť podľa neho napríklad požiadavka na uznanie maďarčiny ako regionálneho úradného jazyka. "Vytvorenie samostatných symbolov, znaku a zástavy Maďarov na Slovensku nápadne pripomína kosovskú separatistickú cestu k odtrhnutiu," dodáva Rafaj.
Most-Híd predstavením téz svojho programového dokumentu "vystrčil iredentistické zuby a prestal naoko spájať Slovákov a Maďarov, pretože chce maďarskú menšinu podobne ako SMK vydeľovať, segregovať, dezintegrovať spoločnosť, separatisticky vyčleňovať jednotné územie Slovenskej republiky a žiadať ďalšie, dokonca regionálne práva". Most-Híd podľa neho nie je rozprávková politická Karkulka, ale zamaskovaný politický vlk, ktorý sa chystá zjesť južné Slovensko. Menšinová strana podľa neho zneužíva na vyvolávanie etnického napätia dokonca všeobecný spoločenský trend úbytku obyvateľstva z dôvodu nízkej pôrodnosti.
Dokumentom Vízia 2016 chce strana Most-Híd spomaliť, zastaviť, resp. zvrátiť úbytok príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Prvú časť dokumentu "Maďarská národnostná politika" predstavili lídri strany tento týždeň. Samotný úvodný dokument je rozdelený do častí Sebaurčenie, Politika identity, Samospráva, Vzdelávanie a Jazykové práva. V časti Sebaurčenie, ktorú predseda poslaneckého klubu László Solymos označil za kľúčovú, Most-Híd rieši deficit slovnej zásoby tunajších Maďarov, ale aj vytvorenie a voľbu spoločných symbolov Maďarov na Slovensku. Vytvoreniu zástavy a znaku by mala predchádzať spoločenská diskusia a legitimovať by ich mala široká občianska iniciatíva, napr. podpisová akcia. Most-Híd chce zároveň najmä z vlastných a sponzorských zdrojov navrhovať a iniciovať uskutočnenie imidžovej kampane Maďarov na južnom Slovensku či vytvoriť Kultúrny kataster južného Slovenska.
V rámci Politiky identity sa bude Most-Híd zasadzovať za to, aby sa na Slovensku určovali práva na používanie jazyka národnostnej menšiny na základe používania takéhoto jazyka a nie na základe národnosti.
