BRATISLAVA - Nové znenie správy o stave školstva po kritike konkrétnejšie formuluje financie do regionálneho školstva. Pre obdobie rokov 2014 až 2016 sa predpokladá zvyšovanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov do regionálneho školstva medziročne v priemere o 110 miliónov eur.
Práve konkrétnejšie záväzky financovania školstva do roku 2016 chýbali pripomienkujúcim pôvodného znenia správy - školským odborárom aj samotným učiteľom. Správa obsahuje aj záväzok pre zvyšovanie platov pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve do roku 2020. Tí by mali podľa správy dosiahnuť plat na úrovni 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve do roku 2016.
Ministerstvo školstva v pondelok predložilo upravené znenie Správy o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja do medzirezortného pripomienkového konania. K pôvodnému zneniu prebiehala verejná diskusia, ktorá sa začala 10. apríla a skončila sa 30. júna. Ministerstvo pripomienky zozbieralo a vyhodnotilo.
Do 30. septembra sa má nová správa dostať na rokovanie vlády. K materiálu vo verejnej diskusii prišlo 197 príspevkov, po odrátaní duplikácií a tých príspevkov, ktoré na správu nereagovali, ich bolo 131. Celkový rozsah príspevkov predstavuje takmer 400 strán. Drvivá väčšina pripomienok sa pritom týka základných a stredných škôl, k vysokému školstvu sa vyjadrovala verejnosť len v desiatich percentách príspevkov.
Zvýšenie verejných výdavkov do regionálneho školstva do roku 2020 na priemer OECD je jednou z nutných podmienok na naplnenie väčšiny zámerov uvedených v správe, uvádzajú autori dokumentu. Vo všetkých medzinárodných štatistikách o financovaní školstva sa totiž Slovensko pohybuje na posledných miestach rebríčkov. Podľa tvorcov správy sa to prejavuje najmä v tom, že naši učitelia, najmä v regionálnom školstve, majú platy o niekoľko desiatok percent nižšie ako ich kolegovia v iných krajinách. Na tento problém upozornila aj OECD.
"Z uvedených dôvodov obsahuje správa explicitne formulované ciele pre zvyšovanie platov pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve do roku 2020 so záväzkom dosiahnuť pre túto kategóriu zamestnancov plat na úrovni 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve do roku 2016," píšu tvorcovia dokumentu.
Do roku 2020 by mal tiež podľa správy nástupný plat učiteľa dosiahnuť priemernú výšku platu začínajúcich zamestnancov v ostatných povolaniach, v ktorých je potrebný rovnaký stupeň vzdelania. Priemerný plat učiteľov a odborných zamestnancov by mal do tohto istého roku dosiahnuť najmenej 75 percent priemerného platu ostatných povolaní, v ktorých sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie.
Ministra školstva Dušana Čaploviča zaviazal k tomu, aby jeho rezort vypracoval takýto dokument, parlament počas mimoriadnej schôdze o školstve v decembri 2012. O správe rokovala vláda v apríli 2013, v máji ju zobral na vedomie parlament. O pozmenenej verzii správy s už zapracovanými pripomienkami by mala rokovať vláda do konca septembra.
Menovanie riaditeľa školy by mohol vetovať zriaďovateľ
Menovanie riaditeľa školy na návrh rady školy by mohol zriaďovateľ vetovať. Vyplýva to z nového znenia správy o stave školstva, ktorú v pondelok poslalo ministerstvo školstva do medzirezortného pripomienkového konania. Vláda sa má ňou zaoberať do konca septembra.
Verejnosť, ktorá sa zapojila do verejnej diskusie k pôvodnému zneniu o správe školstva, nesúhlasila s navrhovaným riešením, aby menovanie a odvolávanie riaditeľa školy bolo výhradne v kompetencii zriaďovateľa. V prípade základných škôl sú to najmä obce. "Pri pretrvávajúcom stave, keď zriaďovateľmi v regionálnom školstve sú samosprávy a obvodné úrady, na čele ktorých stoja prevažne osoby, ktoré sú späté s nejakou politickou stranou, vzniklo by nebezpečenstvo politizácie školstva a riaditelia by sa mohli meniť po každých voľbách," vyjadrili svoje obavy diskutujúci.
Okrem toho tu podľa nich existuje aj riziko dosadzovania príbuzných a korupcie. Pri ojedinelých prípadoch, keď školské rady ovládnu zamestnanci alebo zriaďovateľ, navrhovali zriadiť odvolací kontrolný a nadriadený orgán, ktorý by mohol vo výnimočných a zákonom stanovených prípadoch vstupovať do konania voľby či odvolávania riaditeľa.
Zmene fungovania školskej rady by mala predchádzať hlbšia analýza jej fungovania, ohradzovali sa. V diskusii sa ozvali aj zástupcovia zriaďovateľov. Podľa nich zriaďovatelia musia mať právo niesť zodpovednosť za vymenovanie riaditeľa školy a školského zariadenia. Navrhovali preto zmeniť systém voľby riaditeľov tak, aby výberové konanie nebolo v kompetencii rady školy, ale odbornej
Cestu k spolupráci medzi radou školy a zriaďovateľmi vidí ministerstvo v tom, že menovanie riaditeľa bude aj u štátnych škôl upravené rovnako ako u neštátnych.
V súčasnosti sa mechanizmy menovania riaditeľa na verejných a neverejných školách líšia. V štátnych školách riaditeľa navrhuje rada školy a zriaďovateľ je povinný ho vymenovať. U neštátnych škôl, kde riaditeľa tiež navrhuje rada školy, môže zriaďovateľ jeho vymenovanie odmietnuť, teda vetovať návrh rady školy.
"Ministerstvo na základe ohlasu vo verejnosti vníma, že vplyv rady školy na menovanie riaditeľa sa chápe ako právo demokraticky zvoleného orgánu zloženého zo zástupcov všetkých zainteresovaných strán," uvádzajú autori správy o stave školstva. Zároveň však pripomínajú, že je potrebné brať do úvahy aj argumenty zriaďovateľov. Pri zavedení práva veta pre zriaďovateľa však bude ešte potrebné doplniť riešenie v situácii, keď sa celý proces menovania nezhodami medzi radou školy a zriaďovateľom zablokuje, upozorňuje dokument.
