BRATISLAVA – Niektoré praktiky súčasnej vlády sú podľa predsedu parlamentného poslaneckého klubu KDH Pavla Hrušovského podobné praktikám, ktoré tu boli pred rokom 1989.
Ako povedal Hrušovský v rozhovore, v súčasnosti je vidieť rukopis personálnej straníckej kádrovej politiky. Porovnania s mečiarizmom však odmieta. „To sú dve neporovnateľné obdobia. Bol som aktívnym účastníkom zápasu s mečiarizmom a ten, žiaľ, bol poznačený aj krvou. Bol poznačený únosmi do zahraničia, takmer neľudským neustálym atakom na hlavu štátu. Teraz nie sme toho svedkami,“ konštatoval Hrušovský. Súčasná vládna garnitúra je podľa neho iná, ako bola za éry Vladimíra Mečiara.
Hrušovský skôr pozoruje inú zmenu. „Oni akoby sa vracali k ére, keď moc patrila jednej politickej strane a zistili, že tá moc má dobrú chuť. Začali personálne štát úplne stavať na personálnych rozhodnutiach len tých občanov, ktorí sú sympatizantmi ich politickej strany. Prestal sa tolerovať princíp spoluzodpovednosti všetkých za krajinu,“ upozornil Hrušovský s tým, že sa tu volá po nejakých občianskych, nezávislých odborníkoch do jednotlivých ústavných funkcií.
„To sú len také triky, ktoré v politike občas zaznievajú a predstavujeme ich ako riešenia, ale dnes sme svedkami totálneho ovládnutia celého štátu jednou politickou stranou. To vidím, ako nedobré,“ zdôraznil.
Čas pravdy raz ukáže podľa Hrušovského svoju tvár. Obáva sa, že potom príde vytriezvenie, možno sklamanie a možno presvedčenie, že to treba zmeniť. „Robert Fico posledné parlamentné voľby vyhral tým, že ľuďom sľuboval istoty. Pod tými istotami si prirodzene každý myslel, že vyrieši všetky problémy, ktoré jednotlivci alebo celá spoločnosť majú. Zatiaľ sa mu marketingovo darí udržiavať istý stupeň popularity a vytvárať u ľudí dojem, že sa mu to darí. Opak je však pravdou, pokiaľ sledujeme či už ekonomické, sociálne alebo hospodárske výsledky, tak už prichádza k tomu začiatku obdobia vytriezvovania,“ vyhlásil predseda poslaneckého klubu KDH.
Podľa neho plané sľuby, politika založená len na túžbe po percentách, nemá dlhú perspektívu a životnosť, aby dokázala udržať či už strany alebo politikov pri moci a ak, tak potom sa niečo s tou spoločnosťou deje a treba sa nad ňou zamyslieť.