BRATISLAVA - Ako na hojdačke! Tak by sa dal popísať zákon o rodičovskom príspevku, ktorý nedá spávať nielen súčasnému ministrovi práce Jánovi Richterovi, ale ani jeho predchodcom. Čo zaviedla jedna vláda, druhá zase obmenila a momentálne je v pripomienkovom konaní ďalšia novela, ktorá by mala mať účinnosť od prvého januára budúceho roka. Zapracovaná zmena, ktorá by pripravila pracujúcich rodičov o financie od štátu, je však podľa viacerých kritikov veľmi nešťastná.
Do polovice roka 2005 dostávali pracujúci rodičia asi o dve tretiny nižší rodičovský príspevok než ľudia starajúci sa o dieťa v domácnosti. Vtedajšie ministerstvo práce však presadilo, aby sa príspevky vyrovnali. Rodičov mala zmena motivovať k tomu, aby neváhali pre hrozbu straty vyššej štátnej dotácie nastúpiť do zamestnania.
Bývalá ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová však prišla s tým, že ak chcel mal rodič od roku 2010 nárok na príspevok, nesmel vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, zakladajúcu nárok na akýkoľvek zdaňovaný príjem zo závislej činnosti alebo z podnikania, nesmel mať príjem ani na dohodu a nesmel poberať náhradu príjmu pri PN ani nemocenské alebo ošetrovné. Ďalej zaviedla vyšší rodičovský príspevok pre ženy, ktoré boli pred pôrodom nemocensky poistené a získali nárok na materskú dávku. Ten činil 256 eur a nižší, ktorý platil v ostatných prípadoch, bol stanovený na 164,22 eur.
Jej nástupca Jozef Mihál však tento rozdiel zmazal a prispel k jednotnej sume 190,1 eur pre všetky matky, teda aj tie pracujúce. Súčasný rezort práce však má iný pohľad na to, komu a v akej výške príspevok prinaleží. "Rodičovský príspevok sa navrhuje poskytovať len rodičom, ktorí sa rozhodnú pre osobnú starostlivosť o dieťa a z toho dôvodu nebudú vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť," uviedol pre agentúru SITA s tým, že sa tak chce priblížiť legislatíve väčšiny členských štátov Európskej únie, v ktorých sa dávky obdobné rodičovskému príspevku poskytujú rodičom, ktorí z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nepracujú.
Ministerstvo chce zároveň obnoviť poskytovanie rodičovského príspevku vo vyššej sume tým rodičom, ktorí pred narodením dieťaťa pracovali a platili príspevky na nemocenské poistenie. Ak matka pred narodením dieťaťa nepracovala, a preto nezískala nárok na materskú dávku, jej príspevok bude 160 eur. Matke, ktorá pred pôrodom pracovala a má nárok na materskú dávku, by prináležala vyššia suma 260 eur. Rodičovský príspevok vo vyššej sume plánuje rezort poskytovať do dvoch rokov veku dieťaťa. V treťom už opäť iba 160 eur.
Zádrhely v pripravovanej novele?
Ministerstvo novelu obhajuje tým, že rodičia sa majú venovať svojim potomkom. Tento zámer sa však nepozdáva viacerým oponentom. Do jej znenia sa vo svojom profile na sociálnej sieti pustil poslanec Miroslav Beblavý z SDKÚ, ktorý si zaspomínal na rok 2005 a presadenie príspevku pre všetkých rodičov.
Podľa neho tak ako predtým aj teraz "takýto zákon nezmyselne obmedzuje rodičov a najma matky malých detí a má dlhodobé negatívne následky, keďže podľa celoeurópskych výskumov dlhodobá úplná neprítomnosť na trhu práce nielenže rodine finančne ubližuje dnes, ale aj na desaťročia dopredu." "Neviem, či len nenávidia riešenia iných alebo sú tak hlúpi, že si myslia, že na tom ušetria peniaze. Neušetria," dodal Beblavý, ktorý na svojej webovej stránke zorganizoval "petíciu" proti zrušeniu rodičovského príspevku pre pracujúcich rodičov.
"V zmysle legislatívnych pravidiel vlády SR podávame proti návrhu hromadnú pripomienku. Ak sa pod ňu podpíše aspoň 500 podporovateľov, ministerstvo bude v zásade musieť uskutočniť k návrhu rozporové konanie. Touto cestou môžeme tento zlý a nesystémový návrh zastaviť," poukázal na návod, ktorým sa dá do procesu zasiahnuť.
Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál zase novelu roznosil na svojom blogu a ponúkol aj presný prepočet toho, čo by na ňom mohla súčasná vláda ušetriť a aký to bude mať dopad.
"V cykle troch rokov tak štát vyplatí približne 70 tisíc ženám o 504 eur viac, celkovo o 35 miliónov eur viac. A naopak približne 70 tisíc ženám vyplatí o 1555 eur menej, celkovo o 108 miliónov eur menej," uvádza Mihál a dodáva, že celkom tak štát ušetrí 73 miliónov eur v trojročnom cykle. "A to nepočítam úspory, ktoré štát dosiahne nevyplácaním rodičovských príspevkov tým ženám, ktoré začnú pracovať skôr, ako ich dieťa dosiahne tri roky." Tieto úspory však chápe ako hanbu rezortu, pretože ich získa na úkor mladých rodín.
Plán ministerstva zobrať príspevok pracujúcim rodičom si nepochvaľuje ani Soňa Holíková z Únie materských centier. Tá sa pre denník Sme vyjadrila, že ak je matka schopná pracovať desať hodín týždenne, nemal by jej v tom štát brániť. Môže ísť pritom o matky, ktoré povedzme len na dve hodiny zveria dieťa manželovi, babke či dedkovi a vtedy doučujú jazyky.
Pracujúce mamičky by ale stále mali mať nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa, prostredníctvom ktorého budú mať preplatenú materskú školu alebo opatrovanie. Ten by sa mal zvýšiť z 230 na 260 eur. Podľa Beblavého "je však natoľko komplikovaný a neústretový voči rodičom, že ho poberá len 1,3% rodičov".
A čo na to Slováci?
"Ak chce ministerstvo šetriť, malo by sa pozrieť najskôr na plytvanie na zbytočnosti a nie brať peniaze ľuďom, ktorí na ne majú spravodlivý nárok, keďže si to riadne odpracovali. Ak chcú však dostať mladé rodiny na pokraj chudoby, tak sa im to aj vďaka takýmto návrhom určite podarí," povedal nám otec dvoch malých dcér.
"No myslím, že je to pomerne obmedzujúce. Hlavne ak tá matka vážne robí len pár hodín tyždenne, a to neporieši žiadny príspevok na škôlku," uviedla mamička, ktorá je práve na materskej s druhým dieťaťom.
"Nevidím, kde vzniknú úspory, keď sa budú systémovo demotivovať ľudia aktívne sa podieľajúci na pracovnom cykle. Výsledok bude práve opačný, odvedie sa menej daní, vzrastie výskyt čiernej práce a pre tých, ktorí systém zneužívajú, sa koniec-koncov nič nezmení," dozvedeli sme sa názor od Jaroslava, ktorý síce zatiaľ deti nemá, ale do budúcna ich plánuje.
