BRATISLAVA – Z dvojdňových rokovaní dvadsiatky prezidentov na summite v Bratislave vyplynulo slovenskej hlave štátu Ivanovi Gašparovičovi jedno dôležité poznanie. Európska únia (EÚ) podľa neho prežíva ťažké chvíle a občania niektorých štátov začínajú pochybovať a strácajú nádej.
"Ale nikto nepovedal žiadnu alternatívu voči EÚ," uviedol Gašparovič na dnešnej tlačovej konferencii prezidentov, na ktorej zhrnuli závery svojich rokovaní.
Témou 18. stredoeurópskeho summitu hláv štátov (Slovakia Summit 2013) bola otázka pokrízovej obnovy a obnovenie rastu EÚ. Prezidenti sa podľa Gašparoviča zhodli, že k pokrízovej obnove nášho regiónu a k obnove hospodárskeho rastu treba pristupovať tak, aby občania pocítili čo najskôr jeho pozitívne dopady.
"Mnohí sme podporili slová predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, ktorý povedal, že naše krajiny sú veľmi úzko prepojené," priblížil prezident. Podľa Gašparoviča to ukázali aj nedávne povodne. Na úrovni EÚ prijímame rôzne opatrenia, nesmieme však podceniť prehlbovanie sociálnych rozdielov, dodala hlava štátu.
"Ľudia musia rozumieť tomu, čo robia politici," poznamenal. Podľa Gašparoviča je dôležité podporovať zamestnanosť najmä mladých ľudí, posilňovať konkurencieschopnosť Európy prostredníctvom reforiem a ďalej rozširovať EÚ. "Integrácia by mala byť zároveň dostatočne atraktívna pre kandidátske a ašpirantské krajiny," ukončil Gašparovič.
Rakúsky prezident Heinz Fischer si myslí, že summit bol veľmi užitočným stretnutím. "Všetkých 20 prezidentov bez výnimky sa ujalo slova, všetci vystúpili a dospeli k spoločnému záveru, že každá krajina musí pristupovať k riešeniu problémov na základe vlastných špecifík," uviedol. Fischer ocenil, že po prvýkrát sa na takomto summite stretla prezidentka Kosova so srbskou hlavou štátu. "Navzájom spolu hovorili, počúvali sa a reagovali na vystúpenia ostatných. Je to veľký krok vpred," doplnil.
Prezidentka Litovskej republiky Dalia Grybauskaite okrem iného zdôraznila, že EÚ je otvorená voči každému a víta každého, kto sa chce stať jej členom a je pripravený plniť svoje domáce úlohy.
Podľa rumunskej hlavy štátu Traiana Băsesca všetci prezidenti na summite dospeli k záveru, že sa nachádzame v situácii, keď si všeobecná kríza vyžaduje hľadanie riešení spojených s rastom. Prezident Rumunska upozornil na dôležitosť úsporných opatrení. Odkedy ich prijali v Rumunsku, podarilo sa im podľa Băsesca obnoviť rast. Za najväčší problém súčasnosti považuje veľkú nezamestnanosť najmä mladých.
Poľský prezident Bronisław Komorowski poznamenal, že európsky projekt musí zostať naďalej atraktívny aj pre štáty mimo EÚ. "Je to projekt, ktorý je naplnením našich snov," myslí si. Dodal, že pre EÚ je dôležitá Ukrajina.
Prezident Maďarska János Áder hovoril predovšetkým o povodniach, ich dôsledkoch a prevencii pred nimi. EÚ podľa Ádera dokáže pomôcť bankám a zachraňovať finančný systém, otázkou však podľa neho je, či EÚ vie rovnako efektívne pomáhať aj pri takých katastrofách, akými sú povodne. "V súčasnosti nemá EÚ nástroj, ktorý by umožnil zmobilizovať potrebné finančné prostriedky," povedal. Svojim kolegom na summite preto navrhol, aby sa to v EÚ pokúsili zmeniť. "Dôsledky prírodných katastrof v krajinách, ktoré sa spamätávajú zo závažnej hospodárskej krízy by mohli mať vážne politické a sociálne dôsledky," varoval Áder.
Najväčšia protokolárna akcia v histórii samostatnosti Slovenska sa začala v stredu večerným slávnostným koncertom v bratislavskej Redute. Na Slovakia Summit 2013 prišlo 20 pozvaných hostí - prezidenti Rakúska, Rumunska, Čiernej Hory, Estónska, Macedónska, Litvy, Chorvátska, Ukrajiny, Poľska, Lotyšska, Bulharska, Moldavska, Maďarska, Srbska, Albánska, Slovinska, Česka, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ďalej predseda Predsedníctva Bosny a Hercegoviny a Atifete Jahjaga z Kosova.
