BRATISLAVA – Keď sa Slovensko usilovalo dostať do Európskej únie (EÚ), nevyjednávalo, ale jednoducho prijalo všetky podmienky, ktoré nám únia dala. Vyhlásil to dnes predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík počas diskusie predstaviteľov parlamentných strán o Slovensku a jeho skúsenostiach s EÚ na obnovenom Národnom konvente o EÚ v Bratislave.
"To nebolo vyjednávanie, to bolo prijatie podmienok, ktoré nám dali, a my sme so všetkým súhlasili," povedal. Aby sme sa do EÚ dostali, museli sme podľa jeho slov spraviť obrovské množstvo ústupkov. Výsledkom nášho deväťročného pôsobenia v EÚ je podľa Sulíka aj to, že máme zlikvidované poľnohospodárstvo a odstavili sme funkčné atómové elektrárne.
"Máme tu eurofondy. Eurofondy ničia našu spoločnosť, korumpujú slovenské politické elity," myslí si. Veľká korupcia, ktorú na Slovensku máme, súvisí podľa šéfa liberálov práve s eurofondmi "Veľa špičkových politikov je priamo zainteresovaných na eurofondoch, takže si nikto nebude veľmi otvárať ústa," poznamenal.
Napriek svojim vyhláseniam Sulík sám seba vníma ako eurorealistu, nie ako euroskeptika. Vstup Slovenska do EÚ považuje za správne rozhodnutie a je presvedčený, že Slovensko by malo v EÚ zotrvať aj naďalej. Sulíkovi sa páči myšlienka voľného pohybu osôb, tovarov a služieb.
"To je pekná idea a pokiaľ sa tejto idey EÚ držala, zaznamenávala rast," dodal. Najväčším problém únie dnes je podľa Sulíka práve to, že na túto myšlienku zabudla. V Bruseli podľa neho sedí 60-tisíc úradníkov a Európska komisia (EK), ktorá ani nie je priamo volená, a vymýšľajú stále nové a nové regulácie. "To je regulačná zúrivosť," poznamenal predseda SaS. Ako dodal, slovenskí politici navyše nedokážu bojovať za národné záujmy tejto krajiny a nevedia ani občas povedať nie.
V Bratislave sa dnes za účasti najvyšších ústavných činiteľov koná úvodné zasadnutie obnoveného Národného konventu o Európskej únii. Podujatie organizuje rezort diplomacie v spolupráci s Centrom pre európske záležitosti. Ministerstvo zahraničia chce vytvoriť priestor pre celospoločenskú diskusiu o EÚ a jej budúcnosti. Do diskusie by sa mali zapojiť predstavitelia parlamentu, politických strán, vlády, ale aj mimovládnych organizácií, samospráv, cirkví či záujmových združení a akademickej obce.
