BRATISLAVA – Opozícia už vyzbierala vyše 40 podpisov pod podanie na ústavný súd, v ktorom chce napadnúť novelu zákona o organizácii Ústavného súdu SR. Právnou normou chce vládny Smer-SD vyriešiť patovú situáciu na ústavnom súde v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora. Parlament návrh v utorok prerokoval a schválil v skrátenom legislatívnom konaní.
Predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská zároveň potvrdila, že opoziční poslanci v podaní požiadajú ústavný súd o pozastavenie účinnosti novely do vynesenia konečného verdiktu súdu. Žitňanská pracovný návrh podania na ústavný súd rozpošle opozičným poslaneckým klubom na pripomienkovanie tak, aby ho mohli po vyhlásení novely v zbierke zákonov podať na ústavný súd.
Opozícia namieta predovšetkým retroaktivitu právnej normy a bezprecedentný zásah vládnej moci do súdnej. Poslankyňa za SDKÚ-DS vidí analógiu medzi Jozefom Čentéšom a prípadom Františka Gauliedera z čias tretej vlády Vladimíra Mečiara. "Ak parlament zvolí generálneho prokurátora v réžii Smeru a Čentéšovi o rok, o dva možno prisúdi štrasburský súd odškodné, bude to podobné ako v kauze Gaulieder. Pretože odškodné síce Čentéš dostane, ako ho dostal bývalý poslanec Gaulieder. Ale to samozrejme doktorovi Čentéšovi nenahradí to, že už nikdy nebude môcť byť generálnym prokurátorom tak, ako sa Gaulieder nestal naspäť poslancom," vysvetlila Žitňanská.
Vláda podľa predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára skráteným konaním k návrhu, ako aj samotným zákonom vstúpila na cestu odbúrania základných demokratických hodnôt na Slovensku. "Vláda znásilňuje spravodlivosť a zabezpečuje to, aby bol za generálneho prokurátora čo najskôr zvolený kandidát Smeru. Toto s demokraciou nemá nič spoločné a proti tomu budeme protestovať," konštatoval Bugár.
„Ide o znásilnenie princípov právneho štátu, lebo inak sa vstup vládnej a zákonodarnej moci do prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom SR nedá nazvať. Namiesto ´patu´ tak hrozí mat ústavnosti na Slovensku!“ konštatoval predseda KDH Ján Figeľ.
Na ústavnom súde vznikla patová situácia pre vyhlásenia účastníkov konania prezidenta Ivana Gašparoviča a zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ktorí namietajú sudcov ústavného súdu pre predpojatosť. Ústavná sudkyňa Marianna Mochnáčová ostala jediná, voči ktorej ani prezident, ani Čentéš nevzniesli námietku. Podľa schválenej novely by sa mala uplatňovať doktrína nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Doktrína umožňuje pojednávať a rozhodovať vo veci sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, lebo ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, respektíve odopretiu spravodlivosti. Na základe schválenej právnej normy o Čentéšovej sťažnosti aj návrhu na predbežné opatrenie, ktorým chce zabrániť novej voľbe kandidáta na šéfa prokuratúry, bude rozhodovať pôvodne prvý vyžrebovaný senát v zložení Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová, pričom Brňák a Ľalík boli pôvodne na základe Čentéšovej námietky ústavným
súdom z rozhodovania vylúčení. "Na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použije tento zákon," uvádza sa v novele.
Podľa Čentéša schválená novela zákona o konaní pred ÚS SR namiesto presadzovania spravodlivosti láme spravodlivosť cez koleno, svojimi účinkami porušuje jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie a zákonného sudcu v konaní pred ústavným súdom. Ako inak, než lámaním spravodlivosti cez koleno sa dá nazvať situácia, keď legislatívny zásah prijatý v priebehu súdneho konania odníma vec zákonným sudcom a prideľuje ju späť sudcom právoplatne vylúčeným, uvádza k rozhodnutiu poslancov Smer-SD Jozef Čentéš v stanovisku, ktoré poskytol.
