BRATISLAVA - Slovenskí občania sú v EÚ jediní, ktorí potrebujú na službu v armáde členského štátu EÚ alebo NATO súhlas prezidenta. Ak ho nemajú a slúžia vo vojsku pod inou ako slovenskou vlajkou, dopúšťajú sa trestného činu. Tvrdí to poslanec NR SR Anton Martvoň (Smer-SD), ktorý by chcel našich vojakov so zvyškom EÚ zrovnoprávniť.
"Ak by Slovák slúžil napr. vo francúzskej légii a nemá aj francúzske občianstvo alebo povolenie nášho prezidenta, dopustil by sa trestného činu služby v cudzom vojsku. Preto francúzska légia neposkytuje žiadne informácie slovenskej strane o Slovákoch, ktorí tam slúžia, lebo vedia, že sme jediný štát v EÚ, kde je to trestným činom," uviedol Martvoň. Podmienku, že služba vo vojsku krajiny mimo EÚ a NATO je rovnako podmienená súhlasom hlavy štátu, chce však ponechať. Za paradox považuje, že na službu v cudzom policajnom zbore či väzenskej stráži náš občan súhlas prezidenta nepotrebuje.
"Chcem osloviť Vojenskú kanceláriu prezidenta SR a Ministerstvo obrany SR, aby sme tento problém riešili. Ak budú naši vojaci slúžiť v armádach EÚ a NATO, budú vlastne pre nás bezplatne vyškolení a Slovensko na tom môže ušetriť," myslí si poslanec.
Martvoň sa chce v priebehu mesiaca nakontaktovať na všetky kompetentné inštitúcie. "Vyčkám na ich stanoviská a ak by som našiel pochopenie, je to otázka ďalších dvoch až štyroch týždňov, aby som pripravil návrh novely zákona," avizoval.
Súčasný stav označil za pozostatok starého systému armády. "Neviem, prečo to takto zostalo. Európske predpisy to nijako neriešia, ostalo to na jednotlivých štátoch. V priemere vychádza, že raz za rok je jeden občan za takýto trestný čin odsúdený, ďalšie stovky sú však v utajení," dodal.
Exministrovi obrany a súčasnému členovi Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Martinovi Fedorovi (SDKÚ-DS) sa Martvoňova idea nepozdáva. "V tomto som oveľa konzervatívnejší a nepokladám to za najlepší návrh. Sám by som bol za zachovanie, aby takáto služba podliehala nejakému schvaľovaniu. Nemyslím si, že je vhodné, aby naši vojaci poskytovali služby niekde inde, napríklad ako žoldnieri," reagoval.
Fedor podotkol, že s týmto problémom sa SR v minulosti stretla niekoľkokrát najmä v súvislosti s francúzskou légiou, kde pôsobili viacerí slovenskí občania. "Nemyslím si, že je to najsprávnejšia cesta. Slovenskí občania a vojaci majú úplne iné problémy, ktoré by sme mali riešiť, ako to, aby nám tí najlepší utekali niekde inde," myslí si.
Opozičný poslanec zároveň tvrdí, že to, že majú iné krajiny liberálnejší postoj, ešte neznamená, že sa musíme prispôsobovať. "Môžme diskutovať, či by to neznamenalo odliv práve tých najlepších do armád, ktoré by mali záujem. Bola by to vlastne voľná pracovná sila," uzavrel.
Podobný názor má aj ďalší exminister obrany Ľubomír Galko (SaS). "Najprv sa musím s návrhom pána Martvoňa oboznámiť. V zásade však zastávam stanovisko, že slovenský vojak má v prvom rade pôsobiť v prospech svojej vlasti, v prospech občanov SR," reagoval formou SMS.
