BRATISLAVA - Situácia v slovenskej justícii je zvrátená. Myslí si to bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) po tom, čo predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin podal trestné oznámenie na troch sudcov ústavného súdu.
"Je to už úplne zvrátená situácia, keď sa špičky justície navzájom obviňujú a prezident namieta zaujatosť obrovského počtu sudcov ústavného súdu," povedala. "Signalizuje to, že na najvyšších justičných a ústavných miestach existujú zásadné problémy. Je to absolútne nenormálna, neštandardná a chorá situácia, ktorá sa vo fungujúcom právnom štáte nemôže stať," tvrdí exministerka Žitňanská.
Podľa nej ide o katastrofálny signál pre normálnych ľudí, ktorí sa chcú domôcť pravdy na najvyššom súde alebo sa obracajú so sťažnosťou na ústavný súd. Žitňanská tvrdí, že nepozná vo svete príklad niečoho podobného. "Je to situácia, na ktorú bude treba reagovať v budúcnosti aj zásadnými systémovými zmenami," dodala.
Podľa Harabinovho trestného oznámenia sú sudcovia Ústavného súdu Juraj Horváth, Ladislav Orosz a Sergej Kohut podozriví zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Ako informuje kancelária predsedu najvyššieho súdu, títo ústavní sudcovia boli v minulosti v konaní pred ústavným súdom voči Harabinovej osobe v rôznych prípadoch zaujatí. Jeden z nich - Sergej Kohut sa nechal sám bez námietky vylúčiť, upozornila kancelária.
Pri disciplinárnom konaní, ktoré podala exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská 18. novembra 2010 pre neumožnenie kontroly ministerstva financií na najvyššom súde, však už sudcovia podľa Harabina úmyselne neoznámili svoju zaujatosť pre negatívny pomer k jeho osobe a aj napriek tomu rozhodovali o jeho disciplinárnom postihu.
„Sudca nemôže pri rozhodovaní plniť politické priania politikov, aj keď bol predtým politik. Sudcovia, ktorí nerešpektujú zákony a ústavu, nemôžu obliekať talár - nech sa vrátia do politických strán. Rovnako zákony a ústava musia platiť aj pre predmetných troch ústavných sudcov,“ vyhlásil predseda NS SR Harabin.
Sudcovia Ladislav Orosz a Juraja Horváth sa nechcú vyjadrovať k trestnému oznámeniu. "Viem, čo tým predseda najvyššieho súdu sleduje a aj preto nepovažujem za vhodné a potrebné sa k jeho účelovým konštrukciám prostredníctvom médií vyjadrovať," povedal Ladislav Orosz. Juraja Horváth sa taktiež nechcel k Harabinovmu kroku vyjadriť a odkázal na oficiálne stanovisko Ústavného súdu SR, o ktoré agentúra požiadala.
Harabin trestné oznámenie opiera aj o právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu z 20. novembra 2012 o sťažnosti Štefana Harabina proti Slovenskej republike. Podľa verdiktu ESĽP pri rozhodovaní ústavného súdu o disciplinárnom návrhu boli porušené práva Harabina na spravodlivé prerokovanie veci pred nestranným súdom. „Nemôžeme hovoriť o dôveryhodnosti sudcovského zboru, pokiaľ na ústavnom súde sú ľudia, ktorí sú podozriví z páchania trestnej činnosti,“ uzavrel Harabin.
Harabin sa na pôde ESĽP sťažoval na disciplinárny postih, ktorým ho potrestal ústavný súd za nevpustenie kontroly ministerstva financií na súd. V disciplinárnom konaní ústavný súd uznal Harabina vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho znížením jeho ročného platu o 70 percent. Ústavný súd vtedy nevyhovel žiadnej Harabinovej námietke zaujatosti. Ak by totiž chcel ústavný súd rozhodnúť o vine alebo nevine Harabina, muselo by za rozhodnutie hlasovať aspoň sedem sudcov, inak by sa návrh musel zamietnuť pre nedosiahnutie potrebnej väčšiny.
Tým, že nebol vylúčený žiaden zo sudcov, Ústavný súd SR zabezpečil, že v prípade hlasovania všetkých trinástich sudcov aj v prípade najtesnejšieho rozdielu dopadne hlasovanie v pomere 7:6 hlasov, či už za rozhodnutie o vine alebo nevine Harabina. Už pri vylúčení jedného sudcu mohlo hlasovanie dopadnúť v pomere hlasov 6:6 a ústavný súd by nemusel prijať rozhodnutie. Podľa ESĽP však ústavný súd nemohol „paušálne“ odmietnuť vylúčenie kohokoľvek zo sudcov iba pre potrebu zabezpečiť, aby bolo vždy možné dosiahnuť potrebnú väčšinu sedem hlasov sudcov na prijatie uznesenia.
„Ústavný súd sa mal zaoberať jednotlivými námietkami zaujatosti podanými Štefanom Harabinom voči jednotlivým namietaným sudcom a posudzovať, či pri nich existuje alebo neexistuje dôvod na vylúčenie sudcov, a neakceptovanie námietok zaujatosti mal dostatočne odôvodniť,“ vysvetlila záver ESĽP organizácia VIA IURIS.
Harabin podal na základe verdiktu ESĽP na Ústavný súd SR návrh na obnovu konania v prípade tohto disciplinárneho stíhania, ktoré v minulosti iniciovala Žitňanská. Verdikt Štrasburského súdu nadobudol právoplatnosť 20. februára.
