BRATISLAVA – Súdom na Slovensku podľa aktuálneho aprílového prieskumu agentúry FOCUS nedôveruje 69 percent respondentov. Z údajov, ktoré agentúra zbierala pre organizáciu VIA IURIS, vyplýva, že 40 percent spomedzi 1 028 opýtaných skôr nedôveruje súdom a ďalších 29 percent im nedôveruje vôbec.
„Toto je výsledok, ktorý potvrdzuje trend, že miera dôveryhodnosti v súdnictvo je historicky najnižšie v porevolučnom období,“ uviedla spolupracujúca advokátka s VIA IURIS Zuzana Čaputová. Súdnictvo sa podľa prieskumu teší dôvere len u štvrtiny opýtaných (24 percent).
Hlavná príčina nedôvery v súdnictvo je osoba sudcu, vyplynulo z prieskumu. Tento dôvod uviedlo až 43 percent opýtaných, podľa ktorých sudcovia nie sú nestranní a nezávislí. Dĺžka súdnych konaní bola dôvodom nedôvery u 30 percent opýtaných. Ďalších 19 percent respondentov označilo za príčinu nedôvery v súdy zákony, ktoré podľa nich nie sú dobré, pričom sudcovia sú podľa nich v poriadku.
Čaputová upozorňuje, že súdna moc sa nemusí uchádzať o priazeň ľudí vo voľbách, takže neprechádza skúškou dôvery. „Súdna moc sa uzavrela a odstrihla od spätnej väzby,“ dodala Čaputová. V zahraničí je pritom neraz práve dôvera verejnosti jedným z hlavných dôvodov, prečo si tam súdnictvo formuluje etické kódexy. Prísnymi nárokmi na svoje správanie si tam sudcovia kompenzujú to, že sú nezávislí. „Ak majú ľudia dôverovať súdnym verdiktom, musia dôverovať justícii, čo súvisí so štandardmi správania,“ uviedla Čaputová.
Sudcovskou profesijnou etikou sa zaoberali účastníci konferencie, ktorú vo štvrtok v Bratislave zorganizovala VIA IURIS s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti. Okrem iných odborníkov sa na nej zúčastnili aj desiatky sudcov.
Účastníci konferencie vo svojich záveroch vyzývajú Súdnu radu SR, aby prinajmenšom otvorila diskusiu o potrebe schválenia nového etického kódexu a aj diskusiu o vytvorení etickej komisie. Justičná akadémia by mala organizovať vzdelávanie v oblasti etiky. Okrem toho adresovali výzvu širšej sudcovskej obci, aby sa sudcovia podieľali na vytvorení etických pravidiel a ich napĺňaní.
Na Slovensku máme kódex sudcov z roku 2001, ktorý nebol nikdy aktualizovaný a má rozsah jednej strany. V zahraničí, resp na medzinárodnej úrovni sú tieto kódexy podstatne podrobnejšie. Tento kódex by mal upravovať princípy slobody prejavu sudcov. Všeobecnosť nášho kódexu sudcov podľa Čaputovej vedie k tomu, že nie je jasné, či sa sudca môže vyjadrovať, keď má pocit ohrozenia nezávislosti súdnictva. Etický kódex by mal podľa Čaputovej obsahovať podrobnejšie pravidlá. Upozorňuje aj na ďalšiu podmienku, aby sa vôbec mohol naplniť.
„Aj úplne najlepší kódex nezmení situáciu, ak nie je súčasťou celého systému prvkov, ako je napríklad inštitucionálna podpora v podobe etických komisií,“ tvrdí Čaputová. Ďalšou nutnosťou je podľa nej etické vzdelávanie sudcov či zavedenie systému sankcií za porušovanie etických pravidiel.
