BRATISLAVA – Parlament by mal podľa podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD) pristúpiť k voľbe nového generálneho prokurátora. Ako povedala v rozhovore, akt voľby generálneho prokurátora sa končí rozhodnutím prezidenta, či vymenuje, alebo nevymenuje navrhnutého kandidáta.
„Ústavný súd potvrdil mandát prezidentovi, že ak má dôvody na nevymenovanie, nemusí vymenovať kandidáta, ktorý bol zvolený v NR SR. Jozef Čentéš nebol regulárne a podľa zákona zvolený za generálneho prokurátora a prezident mal vážne dôvody ho nevymenovať. Preto sa akt ukončil nevymenovaním a NR SR by mala pristúpiť k voľbe nového generálneho prokurátora,“ povedala Zmajkovičová.
Zmajkovičová zároveň upozornila, že uznesenie o voľbe Čentéša zo 17. júna 2011 z 15 overovateľov podpísalo len šesť, čiže deviati poslanci zápisnicu nepodpísali. „Rukou je v nej dopísané, že žiadny z overovateľov nevzniesol námietky k priebehu voľby. Ako je potom možné, že ak nikto nevzniesol námietky, deviati zápisnicu nepodpísali?“ opýtala sa s tým, že overovatelia zrejme nepodpísali zápisnicu preto, lebo k priebehu voľby mali výhrady.
Tu vidí Zmajkovičová priestor na zmenu rokovacieho poriadku. Podľa nej treba jednoznačnejšie určiť úlohu overovateľov pri tajných voľbách. „Treba tiež doplniť volebný poriadok pri tajných voľbách. Je potrebné zadefinovať, či tajná voľba prebehla regulárne, ak overovatelia zápisnicu o voľbe nepodpíšu,“ uviedla podpredsedníčka NR SR.
Povinnosťou overovateľov je podľa volebného poriadku dohliadať na priebeh tajného hlasovania. Pred hlasovaním je ich povinnosťou skontrolovať volebnú schránku a správnosť vytlačených hlasovacích lístkov. Následne poslancom tieto lístky vydávajú. Po skončení volieb zisťujú výsledky hlasovania. Overovatelia majú právo posudzovať platnosť hlasovacieho lístka. Po voľbách podpisujú zápisnicu. Ak ju odmietnu podpísať, majú uviesť dôvody, prečo ju nepodpísali.
Čentéš podľa Zmajkovičovej nemá morálne právo byť generálnym prokurátorom, pretože generálny prokurátor má dohliadať na zákonnosť, pričom Čentéšou osobou boli vydieraní poslanci vtedajšej koalície. „Čentéš je len figúrkou v rukách bývalých vládnych politikov,“ konštatovala.
Prezident SR Ivan Gašparovič odmietol vymenovať Čentéša za generálneho prokurátora. Čentéša zvolil parlament za kandidáta na generálneho prokurátora 17. júna 2011. Podľa verdiktu ústavného súdu je prezident Slovenskej republiky povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade SR, že kandidáta nevymenuje.
Nevymenovať kandidáta môže prezident len ak nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo pre závažnú skutočnosť vzťahujúcu sa na kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť vrcholným predstaviteľom, uvádza sa v rozhodnutí ústavného súdu. Podľa rozhodnutia prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.
Prezidentovo odôvodnenie nevymenovania má deväť strán, Gašparovič v nich cituje výroky politikov, ktoré k tajnej voľbe vyslovili v rôznych médiách. Hlava štátu argumentuje, že pre voľby generálneho prokurátora bolo na ústavný súd podaných viacero oznámení. "Už len samotný výpočet a charakter týchto podaní a postavenie ich autorov dostatočne svedčia o tom, že voľba kandidáta nebola jednoznačná a že sa stala predmetom politického boja," konštatuje prezident. Kandidát zvolený za takýchto okolností je podľa neho nedôveryhodný, aj bez ohľadu na osobu, už pre spôsob, akým prebiehala voľba.
Nedôveryhodnosť konkrétnej osoby kandidáta potom potvrdzuje skutočnosť, že za takýchto okolností kandidoval a takú voľbu prijal. "V konkrétnom prípade sa zvolený kandidát navyše do politických hier súvisiacich s voľbou kandidáta aj sám aktívne zapojil. Stalo sa tak minimálne v prípade, keď najprv v situácii, keď vládna koalícia odmietala tajnú voľbu, Jozef Čentéš vzal svoju kandidatúru späť s odôvodnením, že tajná voľba je poznamenaná korupciou a chce sa zúčastniť len na verejnej voľbe, ale v rozpore s týmto tvrdením v ďalšej tajnej voľbe, ktorá už vyhovovala aj vládnej koalícii, sa zúčastnil," uvádza Gašparovič.
Pochybnosti o tom, či je zvolený kandidát pripravený a ochotný ctiť si materiálnu podstatu práva, alebo naopak, je ochotný a pripravený jeho zmysel formálnym výkladom práva obchádzať, vzbudzuje podľa hlavy štátu aj skutočnosť, že Čentéš sa zúčastnil a bol zvolený vo voľbe vykonanej podľa zákona, ktorého účinnosť bola ústavným súdom pozastavená a ktorá bola národnou radou vykonaná s neskrývaným úmyslom výkon tohto rozhodnutia ústavného súdu zmariť. "Navyše za situácie, keď ústavný súd konal o návrhu na vyslovenie nesúladu tohto zákona s ústavou," konštatuje prezident.
Parlament zatiaľ k novej voľbe generálneho prokurátora nepristúpil. Opozícia žiadneho kandidáta navrhnúť nemieni, pretože za riadne zvoleného kandidáta považuje Jozefa Čentéša. Smer-SD zas nezískal súhlas s kandidatúrou od Jaromíra Čižnára, ktorého Rada prokurátorov označila ako najvhodnejšieho kandidáta na zvolenie za generálneho prokurátora. Čižnár má záujem počkať s prejavením súhlasu so svojou kandidatúrou, až kým ústavný súd nerozhodne o tom, či pozastaví alebo nepozastaví voľbu kandidáta na generálneho prokurátora. Návrh predbežného opatrenia je súčasťou sťažnosti, ktorú na ústavnom súde podal prezidentom nevymenovaný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš.
Ten namieta porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom v súvislosti s prezidentovými argumentmi, pre ktoré ho nevymenoval za generálneho prokurátora. Sťažnosť obsahuje aj návrh na nariadenie dočasného opatrenia, aby sa v Národnej rade SR nekonala nová voľba generálneho prokurátora, kým ústavný súd nerozhodne vo veci samej.
