BRATISLAVA - Predseda KDH Ján Figeľ predložil do parlamentu návrh zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi. Zákon má poskytnúť ochranu tým, ktorí pomohli napríklad pri objasňovaní korupčného správania, krádeže, sprenevery či zneužitia právomocí verejného činiteľa. NR SR sa návrhom bude zaoberať na marcovej schôdzi. Ako povedal Figeľ dnes, boj s korupciou nepozná zázračné riešenia.
„Existujú však kroky, konkrétne opatrenia, ktoré znižujú priestor pre korupciu a jedným z nich je aj predložený návrh zákona,“ povedal. Navrhovaná právna úprava bola súčasťou programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej. Prípravu zákona mala na starosti pracovná skupina pod vedením vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva vnútra Maroša Žilinku.
Návrh zákona sa týka vybraných trestných činov, ktoré majú dopad na verejný záujem a sú páchané osobami, ktoré plnia priamo alebo sprostredkovane úlohy vo verejnom záujme. Podľa kresťanských demokratov je preto spoločensky žiaduce motivovať objasňovanie týchto vybraných trestných činov a zisťovať a usvedčovať ich páchateľov. „KDH už pred voľbami 2012 predstavilo sedem protikorupčných opatrení, ktoré by významnou mierou prispeli k vyššej transparentnosti, ale aj vymožiteľnosti práva. Vláda Smeru má opäť príležitosť ukázať, či to s riešením korupcie na Slovensku myslí vážne,“ dodal Ján Figeľ.
Cieľom návrhu zákona je poskytnutie ochrany osobám, ktoré v rámci pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov získali informácie o spáchaní taxatívne vymenovaných trestných činov a poskytli ich orgánom činným v trestnom konaní. Podľa Figeľa je preto spoločensky žiaduce motivovať objasňovanie týchto vybraných trestných činov a zisťovať a usvedčovať ich páchateľov. Súčasťou tejto motivácie je aj poskytnutie ochrany, založenej na princípe predchádzajúceho súhlasu s právnym úkonom, alebo rozhodnutím zamestnávateľa, ktorým sa dosahuje právny status chránenej osoby ako zamestnanca. Ako autoritu, ktorá udeľuje predchádzajúci súhlas, Figeľ navrhuje Národný inšpektorát práce a vo vzťahu k zamestnancom Národného inšpektorátu práce má byť touto autoritou ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ochrana sa poskytne tomu, kto v trestnom konaní podal oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný vybraný trestný čin alebo vypovedal ako svedok alebo poskytol iný dôkaz o skutočnostiach, ktoré súvisia s činnosťou jeho zamestnávateľa. Ochranu môže získať aj ten, kto významnou mierou môže prispieť alebo prispel k objasneniu vybraného trestného činu alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jeho páchateľa a podal žiadosť o poskytnutie ochrany. Žiadosť o poskytnutie ochrany možno podať kedykoľvek v priebehu trestného konania. Ak prokurátor alebo súd zistí, že sú splnené podmienky na poskytnutie ochrany, písomne oznámi úradu, zamestnávateľovi a fyzickej osobe, ktorá požiadala o poskytnutie ochrany, že sa chránenej osobe poskytuje. Následne zamestnávateľ môže robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch alebo obdobných pracovných vzťahoch voči chránenej osobe, na ktoré sa nevyžaduje jej súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom úradu, inak je tento právny úkon neplatný. Chránená osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci.
Ministerstvo spravodlivosti môže poskytnúť chránenej osobe na základe jej žiadosti odmenu až do výšky 10 percent uchráneného alebo vráteného majetku, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu. Celková suma odmeny však nesmie presiahnuť paťdesiatnásobok minimálnej mzdy.
