BRATISLAVA - Rok 1992, počas ktorého prebiehali najprv diskusie o smerovaní československej federácie a neskôr rokovania o jej rozdelení, považuje Vladimír Mečiar za jeden z najťažších vo svojom živote.
"Rok 1992 bol v mojom živote veľmi ťažký. Boli tam diskreditácie, rôzne osobné útoky, mediálne a spravodajské hry. Toto bola jedna z nich. Keď sa zdalo, že ma to nezlomí, tak zatknúť. Nečudujem sa, ľudia, čo to vtedy pripravovali, ma stále chceli za niečo zatýkať," komentoval zatykač, ktorý na neho pred voľbami v roku 1992 vydala slovenská generálna prokuratúra.
"Návrh na zatknutie išiel z generálnej prokuratúry a nie je pravdivá legenda, že to zastavil Ivan Gašparovič. Išlo to do Federálneho zhromaždenia (FZ). Ja som bol vtedy poslanec FZ," povedal Mečiar s tým, že v návrhu sa neuvádzal dôvod, prečo prokuratúra žiada vydanie poslanca. "Išiel som za ním (Alexandrom Dubčekom, vtedy predsedom FZ, pozn. red) a požiadal som ho o ochranu ako poslanec," povedal Mečiar.
"Povedal mi vtedy, že ak to nedá do predsedníctva, ale do snemovne, vydajú ma. Že musí vyčkať vhodné personálne zloženie predsedníctva a vtedy to predloží s tým, že požiada, aby to zamietli. A vtedy aj zástupcovia českej strany, aj slovenskej, nie všetci, ale hlasovali za to, aby som nebol vydaný do väzby s tým, že nebol udaný dôvod, prečo by som mal do väzby ísť," dodal Mečiar.
Zdôraznil, že situácia bola pre neho osobne vtedy veľmi komplikovaná. "Keď som oznámil kolegom z HZDS, že budem zatknutý, Michal Kováč reagoval tak, že to nám prinesie percentá. Hovorím, že percentá nám to prinesie, ale čo chcete robiť so mnou? Ja v tom väzení niekoľko mesiacov vydržím, ale čo potom? Necháte ma tam, alebo prídete pre mňa, alebo čo spravíte? Na to som odpoveď nedostal. Pochopil som, že ak sa o seba nepostarám sám, kolegovia mi nepomôžu," spomína expremiér.
Dodáva, že s Dubčekom rokoval aj o jeho prípadnej účasti na kandidátke HZDS vo voľbách v roku 1992, aj o tom, že by bol v prípade rozdelenia federácie vhodným kandidátom na slovenského prezidenta. "Dubček ako symbol bol niekto. Je úplne jedno, aká bola jeho pracovná výkonnosť a podobne. Bol symbol niečoho, čo v prvých ponovembrových dňoch brali aj v Prahe. Charta nastupovala až neskôr. Všetci kričali 'Dubček na hrad!'. Na Slovensku mal Dubček tiež meno a hodnotu symbolu nejakej zmeny, boja a dvadsať rokov utrpenia za sebou," povedal. "Preto bol vítaný aj s tým, že by bol spolu so mnou na volebnej kandidátke, aj, že by bol po rozdelení prvým slovenským prezidentom. My sme o tom spolu otvorene hovorili, že asi nám iné neostane, len toto," dodal Mečiar.
