Exposlankyňa Smeru vychováva dieťa s lesbou: Chce homosexuálny sobáš!

Bývalá politička by rozhodne uvítala registrované partnerstvá na Slovensku, o ktorých na ostatnej schôdzi parlamentu prebiehala búrlivá diskusia. V rozhovore prízvukuje, že jej nejde len o práva, ale prihlásiť sa chce najmä k povinnostiam. „Chcem sa zaviazať, že ak to bude nutné, budem živiť svoju partnerku. Chcem sa doživotne zaviazať podporovať ju vo všetkom. To je dobré aj pre štát. Ak by to nebolo možné, chcela by som od spoločnosti aspoň to, aby mi nebránila realizovať moju vôľu,“ uviedla pre SME.

Pôvodne mala v pláne hovoriť na tému registrovaných partnerstiev aj s premiérom Robertom Ficom. Potom som to neurobila, lebo som pochopila, že výsledok bude takýto. Možno je škoda, že klub Smeru podľa mňa celkom správne neodkomunikoval, prečo hlasoval tak, ako hlasoval,“ myslí si o rozhodnutí Smeru nepodporiť návrh registrovaných partnerstiev.

Angyalová spomína aj na svoje začiatky v parlamente. „Veľmi skoro som povedala človeku, ktorý bol blízko predsedovi (Robertovi Ficovi, pozn. red.), ako to so mnou je. Bolo to v momente, keď som už vedela, že sa do parlamentu dostanem,“ povedala.

Reakcia zo strany kolegov bola podľa nej skôr pozitívna a nestala sa predmetom žiadnej diskusie. „Myslím, že kolegovia postupne zisťovali, ako to je. Ja som nemala chuť zverejňovať svoju orientáciu v čase, keď som bola v parlamente. Nechcela som byť tá prvá. Necítila som sa na to,“ uviedla.

O tom, že sú v parlamente ľudia odlišnej orientácie, počula. Na nikoho by však nevedela ukázať prstom. „Neviem povedať konkrétne meno, že to tak je a bojí sa prehovoriť. Ale to neznamená, že nie sú.“

Spoločnú výchovu malého Tobiasa, ktorého počala jej partnerka Natália na súkromnej klinike v Aténach, Angyalová berie veľmi zodpovedne. „Myslím si, že žijeme najlepšie, ako sa dá, robíme všetko preto, aby bol šťastný, plnohodnotný občan, plnohodnotný človek.“

Obidve partnerky sú preňho mamy. „Volá nás mama Nati a mama Edi.“ Napriek všetkému, bývalá politička má obavy z toho, keď raz pôjde Tobias do školy. Spolu s partnerkou sa rozhodovali dlho, či priviesť na svet dieťa, ktoré „automaticky bude vstupovať do spoločnosti s nejakým hendikepom“. „Rozprávali sme sa o tom, ako mu vytvoríme mužský vzor, ako mu vysvetlíme, že je to s nami inak. Napokon sme usúdili, že neexistujú opodstatnené dôvody, pre ktoré by nemal prísť na svet,“ povedala.

V zahraničí podľa Angyalovej existujú štatistiky, ktoré sledujú deti v takýchto rodinách najmenej 25 rokov. „Ukazuje sa, že sa nijakým zásadným spôsobom nelíšia od bežných detí. Až na jednu štatisticky významnú vec, a to, že sú podstatne tolerantnejšie k inakosti,“ dodala.