BRATISLAVA – Slovensko musí vrátiť Bruselu päť miliónov eur za zlé čerpanie prostriedkov z Operačného programu Vzdelávanie.
Ako na dnešnom školskom parlamentnom výbore povedal minister školstva Dušan Čaplovič, audit odhalil chyby vo viacerých projektoch z rokov 2008 až 2010, ktoré v rámci OP Vzdelávanie obstarávali najmä pre Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) a Ústav informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ). Na kompetentných z Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ sa chystá podať trestné oznámenie.
„Za to musí niesť zodpovednosť ten človek, ktorý odsúhlasil, respektíve listom alebo inou formou potvrdil, že všetko je v poriadku a všetko bude čisté a nebudú žiadne problémy,“ vyhlásil Čaplovič.
Podľa ministra Brusel spochybnil predovšetkým projekty, ktoré zabezpečili počítače a inú techniku pre školy. „To všetko už bolo použité a dostalo sa to do škôl, lenže nám to neuznala EÚ ako oprávnené výdavky a na základe toho, že sme mali ten program pozastavený, vyčíslili po ťažkých rokovaniach vratku spolu päť miliónov eur, ktoré musí vrátiť štát,“ uviedol Čaplovič.
Minister na výbore naznačil, že maslo na hlave má bývalý minister za SNS Ján Mikolaj. „Musím povymetať ten Augiášov chliev, ktorí mi tu zanechali moji predchodcovia a povymieňať ľudí, ktorí boli päť-šesť rokov prepojení na rôzne skupiny,“ vyhlásil Čaplovič. V tom čase bola Mikolajovou štátnou tajomníčkou súčasná poslankyňa NR SR za Smer-SD a členka parlamentného výboru Bibiána Obrimčáková.
„Mali sme rozdelené kompetencie, ja som bola štátnou tajomníčkou pre regionálne školstvo, takže kompetencie, ktoré sa týkali štrukturálnych fondov, boli kompetenciami pána ministra a jeho ľudí,“ bránila sa dnes Obrimčáková.
Bývalý minister za SNS Ján Mikolaj sa bráni a vinu odmieta. „Pochybenia boli vo verejných obstarávaniach a tie v rámci štrukturálnych fondov kontroluje Úrad pre verejné obstarávanie. Išlo tam dokonca o štvorstupňovú kontrolu,“ povedal Mikolaj. Hovoriť o pochybeniach po štyroch rokoch od obstarávania je podľa exministra len otázkou, ako boli v skutočnosti kontrolované eurofondy. Jedným z kontrolných orgánov bol aj Monitorovací výbor pre vedomostnú ekonomiku. "Predsedom monitorovacieho výboru bol v tom čase pán Čaplovič, takže mal v rukách všetky kontrolné mechanizmy a správy,“ dodal Mikolaj.
