BRATISLAVA - Pripravovaná novela Zákonníka práce podľa štátneho tajomníka rezortu práce a sociálnych vecí Branislava Ondruša nebude mať likvidačné dôsledky na podniky. Ako ďalej uviedol na pondelkovej tlačovej besede, ide o návrh štandardného európskeho Zákonníka práce.
Pri navrhovanej novele pracovného kódexu je ministerstvo práce a sociálnych vecí naďalej v zásadnom rozpore so sociálnymi partnermi v štyroch otázkach. Podľa Ondruša ide o sprísnenie definície závislej práce, obmedzenie reťazenia pracovných pomerov na určitý čas, vypustenie možnosti zhoršenia podmienok pre zamestnanca v kolektívnej zmluve a nadobudnutie účinnosti novely Zákonníka práce od začiatku budúceho roka.
Novela pracovného kódexu, o ktorej tento mesiac začne rokovať parlament, podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera zabezpečuje rovnováhu postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Predchádzajúca zmena pracovného kódexu presadená ministrom práce a sociálnych vecí Jozefom Mihálom podľa Richtera zhoršila postavenie zamestnancov a zaviedla nevyvážený pomer vo vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa. "Zmeny, ktoré sme pripravili, tú rovnováhu zabezpečujú,“ povedal.
Ministerstvu práce a sociálnych vecí sa podľa Richtera pri rokovaniach so sociálnymi partnermi podarilo dosiahnuť, aby po zmene Zákonníka práce nebolo víťazov, ani porazených. "Sociálni partneri v mnohých prípadoch ustúpili,“ povedal. Odborári podľa Richtera ustúpili požiadavkám zamestnávateľov v 14 prípadoch a v 3 prípadoch zamestnávatelia vyhoveli požiadavkám odborárov.
Od začiatku budúceho roka by sa mal po prepustení zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako dva roky, obnoviť súbeh výpovednej lehoty a odstupného.Takémuto zamestnancovi má zamestnávateľ poskytnúť odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov. Výška odstupného bude pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov. Návrh ministerstva práce zároveň chce, aby bolo možné v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj dlhšie výpovedné lehoty ako stanovuje Zákonník práce.
Zmeny by sa mali dotknúť aj reťazenia pracovných pomerov na určitý čas. Kým v súčasnosti je možné uzatvoriť pracovný pomer na určitý čas najviac na obdobie troch rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci týchto troch rokov najviac trikrát, po novom bude možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky. V rámci týchto dvoch rokov ho zamestnávateľ môže predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Ďalším z návrhov rezortu práce je aj vypustenie niektorých znakov definície závislej práce. Ide o znaky, ktoré hovoria o vykonaní na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce, kde sa opakujú určené činnosti. Jedným zo znakov, ktoré mali v definícií chýbať, mal byť aj pracovný čas určený zamestnávateľom, ten si však nakoniec zástupcovia zamestnancov vyrokovali naspäť. Ministerstvo práce chce spresnením definície závislej práce zabrániť tomu, aby zamestnanci boli nútení k zmene svojho pracovného statusu, ak majú naďalej vykonávať tú istú prácu.
Navrhovaná novela Zákonníka práce sa dotýka aj odborárov. Tí by mali po novom mať právo spolurozhodovať o normách spotreby práce, či participovať pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Zmeny sa dotknú aj nočnej práce. Vykonávať by sa mala v čase od 22 do 6- tej hodiny ráno, nie ako tomu je v súčasnosti od 22 do 5-tej hodiny rannej.
Zmeny v Zákonníku práce by sa podľa návrhu ministerstva mali týkať aj dohodárov. Na návrh rezortu práce sa budú na nich vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde. Ministerstvo pôvodne chcelo dohodárom priznať aj dovolenky, tento bod však nakoniec z návrhu vypustilo.
