BRATISLAVA - Slováci roky snívali o samostatnosti, ale Česi ich ambície podľa poslanca NR SR za KDH Jozefa Mikloška nechápali.
"Tvrdili, že na nás doplácajú," povedal v rozhovore Mikloško, ktorý bol dva roky podpredsedom československej federálnej vlády a v lete 1992, teda v čase, keď Václav Klaus a Vladimír Mečiar začali deliť federáciu, bol poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ). Podľa neho Česi chceli mať „funkční federaci“, ktorá sa neskôr zmenila na „ať jdou!“ "Dlhé rozhovory vlád ČR a SR po hradoch a zámkoch neviedli k ničomu. Od bývalých disidentov sa nedala čakať dohoda. Vo federálnej vláde, ktorá bola odstavená, kolovali vtipné inštrukcie k rokovaniu o budúcej forme štátu: Chceme štát s centrom v Prahe, ak to nejde, aspoň spoločný štát z dvoch alebo viac republík, ak to nejde, federáciu, ak nie, konfederáciu, pokiaľ možno najtesnejšiu, alebo aspoň úniu ako Benelux, ak to nejde, potom dva samostatné štáty so zmluvou o spolupráci, a ak to nejde, aspoň zmluvu o neútočení," spomína Mikloško.
Po voľbách 1992 rozhodnutie o rozdelení federácie urobil Klaus a Mečiar, podľa Mikloška každý z iných dôvodov. "Po dvoch rokoch ako podpredseda vlády ČSFR som sa na pol roka stal poslancom FZ, od ktorého závisela ústavnosť delenia. Vládla tam ignorácia, arogancia a absurdné divadlo, na konci ktorého vzniklo samostatné Slovensko – cieľ vznešený a dôležitý," uviedol. Mikloško pripomenul, že HZDS mala v programe konfederáciu, samostatnosť hlásala iba SNS. "Ich poslanci urážali Čechov, tí im za to tlieskali. Ústavný rozpad sa dosiahol 25. novembra 1992. Aj Slovensko malo právo na štát, ako 22 iných štátov po páde komunizmu. Keď sa dieťa predčasne narodí nehodným rodičom, nemôže za to, treba ho mať rovnako rád," vyhlásil politik.
Zmluvy o vzťahoch ČR a SR boli podľa Mikloška nepremyslené. Slovensko aj pri delení majetku v hodnote 475 miliárd ťahalo za kratší povraz. "Napriek tvrdeniam, že občanov sa nič nedotkne, 300 tisíc Slovákov žijúcich v Českej republike a 60 tisíc Čechov v Slovenskej republike sa stalo cudzincami. Vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993 privítal aj pápež Ján Pavol II. Tešilo ma to, vykrikovali najmä tí, ktorí svoju morálku a lásku k národu ukázali neskôr, keď sa im štát stal dojnou kravou. Dilemou KDH bolo, že s bývalými komunistami, nacionalistami a kresťansky sa tváriacimi ľuďmi bolo ťažké budovať posvätnú vec - samostatné Slovensko. Vyhlásiť deklaráciu o Zvrchovanosti Slovenska a Ústavu SR za platnosti federálnej ústavy bolo neústavné, mohlo to hrať negatívnu rolu pri určovaní nástupníckych štátov," zdôraznil Mikloško. Nakoniec to podľa Mikloška ako v rozprávke pokojne, kultúrne a ústavne dopadlo, čo obdivoval celý svet. "Po 20 rokoch sa katastrofické scenáre neuskutočnili a Slovensko sa stalo uznávaným štátom Európy," dodal.
Pred 20 rokmi, 26. augusta 1992 v Brne rokovali slovenský premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar a český premiér a predseda ODS Václav Klaus o konkrétnych problémoch a postupných krokoch rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné štáty. Termín zániku ČSFR stanovili na 31. decembra 1992.
