BRATISLAVA - Vlády Vladimíra Mečiara podľa Mikuláša Dzurindu rezignovali na vyriešenie otvorených otázok pri deľbe majetku po rozpade Československa.
"Som vďačný Milošovi Zemanovi, ktorý mal veľký zmysel pre to, aby sme si ešte pred vstupom do Európskej únie usporiadali vzťahy. Keby sme to neboli urobili tak, ako to Miloš Zeman sformuloval do roka a do dňa, asi by sme to usporadúvali omnoho ťažšie," povedal Dzurinda v rozhovore pri spomienkach na 20. výročie delenia federácie, ktoré pripravovali Vladimír Mečiar a Václav Klaus. Delenie majetku vyriešili až vlády Dzurindu a Zemana.
"Bola to jedna z najdôležitejších epizód, ktoré vtlačili pečať našim ďalším vzťahom. Určite sme tieto rokovania ukončili so vztýčenou hlavou," povedal Dzurinda, pričom upozornil, že Česi po rozdelení federácie zadržiavali slovenské zlato, nárokovali si približne 30 miliárd korún ako pohľadávku týkajúcu sa rezerv federálnej centrálnej banky.
"Nič sme českej centrálnej banke nedali. Chceli, aby sme vrátili akcie komerčnej banky, ktoré boli v držbe Fondu národného majetku. Aj takzvaná veľká nula, ktorú som vyrokoval s Milošom Zemanom a ktorá sa do dôsledku realizovala, bola slovenským veľkým diplomatickým aj politickým úspechom. Zlato sa vrátilo na Slovensko, akcie bánk sme si vymenili a nič sme centrálnej banke nedoplácali," dodal.
Pred dvadsiatimi rokmi bol Dzurinda v politike nováčikom. "Na jeseň 1991 vznikalo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Bol to jeden z posledných pokusov federálneho etablišmentu, ako udržať federáciu. Diskutovalo sa, že viacero dopravných telekomunikačných spojárskych organizácií by malo byť spravovaných republikovo. KDH ma požiadalo o spoluprácu, o spracovanie organizačnej schémy, eventuálneho ministerstva dopravy a spojov. Na jeseň som sa stal námestníkom tejto novej inštitúcie," povedal.
Zrejme z tohto titulu, ale možno aj preto, že sa vyjadroval stále viac k ekonomickým témam, ho Ján Čarnogurský a vedenie KDH prizývalo, najmä k tým častiam rokovaní, ktoré sa dotýkali dopravy. To znamená diaľnic, letísk, lietadiel, železníc, ale aj spojov a telekomunikácií. "Pamätám si na to, že som bol priamym účastníkom takýchto rokovaní v Mílovách, kde už poriadne zahrmelo. Na jednej strane som videl, že Václav Klaus a česká delegácia boli ochotní ísť pomerne ďaleko v ústrety požiadavkám slovenskej delegácie, ktorú viedol vtedy Ivan Čarnogurský, ale požiadavka o samostatnú emisnú banku už bola nad mieru akceptácie českej delegácie. Tam sa to lámalo," povedal.
Otázka emancipácie Slovákov bola na stole podľa Dzurindu veľmi dlho. "Najmä v priebehu prvej svetovej vojny si slovenskí politickí lídri lámali hlavu, aké máme usporiadanie zvoliť, aby sme sa mohli pozitívne rozvíjať. Nechcem povedať, že takto to prišlo, ale že to bol súhrn mnohých determinantov, že tá myšlienka dozrievala postupne, že to bolo veľmi hlboko zakorenené medzi ľudom. Z jednej strany Čechmi to, že doplácajú na Slovákov, z druhej strany u nás na slovenskej strane, že chodíme stavať a budovať akurát tak metro do Prahy a ľudovo povedané, že robíme na Čechov," povedal.
Tak ako slobodu, ani iné hodnoty nemáme podľa Dzurindu garantované naveky bez toho, aby sme sa o ne neusilovali. "Kto môže povedať, že na svete bude iba pokoj? Práve naopak. Zdá sa mi, že na svete je dosť veľa nepokoja a že ani my nesmieme spať, driemať. Slovensko nie je tak veľkou krajinou s takými historickými skúsenosťami a danosťami, aby našlo recept na blízkovýchodný konflikt, alebo aby odhovorilo Irán od vývoja jadrovej zbrane, alebo Severnú Kóreu. Ale na strane druhej máme mnohé skúsenosti z histórie vývoja v regióne, v ktorom sa nachádzame. Mierim napríklad na Balkán, mierim na krajiny východného partnerstva, mierim na Bielorusko, Ukrajinu, Moldavsko a preto sa domnievam, že je aj našou povinnosťou pracovať a veľmi aktívne prispievať k tomu, aby hrozby boli eliminované a aby sa národy mohli pozitívne rozvíjať," povedal Dzurinda.
Pred 20 rokmi 26. augusta 1992 v Brne rokovali slovenský premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar a český premiér a predseda ODS Václav Klaus o konkrétnych problémoch a postupných krokoch rozdelenia Českej a slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné štáty. Termín zániku ČSFR stanovili na 31. decembra 1992.
