BRATISLAVA - Jeden z dôvodov, prečo KDH hlasovalo v roku 1992 proti Ústave SR, bolo, že už vtedy negarantovala dostatočne ľudské práva, napríklad právo na život.
Pri príležitosti 20. výročia prijatia Ústavy SR to uviedol vtedajší líder KDH Ján Čarnogurský s tým, že právo na život negarantuje ústava dostatočne ani teraz.
"Ústava bola od jej prijatia viackrát novelizovaná, ale to boli už len také technické úpravy. Navyše, v dobe svojho vzniku zavádzala dvojprávny stav na Slovensku, ktoré bolo súčasťou federácie a z toho hľadiska sťažovala ústavné a pokojné rozdelenie krajiny. To bol ďalší dôvod, prečo sme hlasovali proti," vysvetlil Čarnogurský.
Na obdobie prijímania ústavy si spomína ako na politicky napäté. "Novozvolené strany, najmä HZDS, so stranami bývalej koalície nekomunikovali. Každá strana teda postupovala na základe vlastnej úvahy," vysvetlil. Zároveň sa domnieva, že Ústava SR splnila svoj účel vďaka tomu, že v roku 1998 došlo k vážnym politickým zmenám. "Význam tejto zmeny spočíval v tom, že sa skončila medzinárodno-politická izolácia SR a otvorili sa dvere SR pri integrácii do EÚ," povedal. Okrem väčšej ochrany života by Čarnogurský v dnešnej ústave privítal aj väčšie kompetencie pre prezidenta.
Ústavný právnik, aktívny politik a podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Radoslav Procházka si myslí, že slovenská ústava určite odviedla dobrú prácu a zlyhania našich inštitúcií padajú na jej vrub len z malej časti. "V podstatných veciach zodpovedá kontinentálnemu štandardu a aj vďaka tomu si ešte zachováva akú-takú funkčnosť. Ale chýba jej skutočná sila, majestát, ktorý by si ani nikto z mocných netrúfal spochybniť," uviedol.
Podľa jeho slov totiž ústavu politici celé roky používali nie ako najvyšší korektív svojho konania, ale ako prostriedok na dosahovanie svojich vlastných cieľov. "Výsledkom je ústava, ktorá nepôsobí ako všeobecne rešpektovaný stred spoločenského vesmíru SR, ale ako rozdrobený, zúbožený dokument, s ktorým vrchnosť naloží, ako práve potrebuje," vyhlásil Procházka. Zároveň je presvedčený, že Slovensko potrebuje nanovo upraviť niektoré základné osi vzťahu medzi občanmi a ich štátom a že teda potrebuje novú spoločenskú zmluvu. "Nová ústava síce na tieto účely nie je nevyhnutná, ale dala by takejto zmene aj symbolický, aj praktický rozmer," dodal.
Právnička, bývala ministerka spravodlivosti a súčasná členka Ústavnoprávneho výboru NR SR Lucia Žitňanská je presvedčená, že časti Ústavy SR, ktoré sa týkajú základných ľudských práv, asi nevyžadujú žiadnu zmenu. "Ak ale ide o časť, ktorá hovorí o inštitúciách a ich fungovaní, to je téma hodná debaty. No myslím si, že problémom Slovenska asi nie je otázka legislatívy, a to ani na úrovni ústavy, kľúčovým problémom je dodržiavanie zákonov vrátane ústavy. Toto je problém. Úcta k základnému princípu právneho štátu často v tejto spoločnosti absentuje. Toto nezmeníme, keď napíšeme lepšiu ústavu, toto je o ľuďoch," upozornila.
Na otázku, či politici dali za 20 rokoch ústavnosti zadosť, Žitňanská odvetila, že si kladie otázniky. "Skôr by som povedala nie. Je to o kultúre právneho štátu a uplatňovaní zákonov bez ohľadu na to, čo si o tom myslím, lebo rešpektujem tento systém. A toto chýba," uzavrela.
