BRATISLAVA - Vládny návrh novely Exekučného poriadku nastavuje absolútnu exekučnú imunitu pre majetok štátu príliš veľkoryso. Myslí si to poslanec a podpredseda ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Radoslav Procházka (KDH).
"Ak bude Ústavný súd SR vychádzať z toho, čo povedal už dvakrát, zdá sa mi ten návrh trošku za hranicou toho, čo by malo obstáť. Ak však názor zmení, tak je to jedno," komentoval novelu Procházka. Samotný poslanec pritom súhlasí s tým, že majetok štátu treba ochrániť a predpokladá, že KDH v parlamente podporí aj skrátené legislatívne konanie k novele.
Procházka pritom apeluje, aby poslanci z vládneho Smeru-SD, ako aj z opozičných strán, sa pokúsili pri tejto zmene dospieť k spoločnej dohode. Dôležité je pritom podľa neho prihliadať na predchádzajúce rozhodnutia Ústavného súdu o exekučnej imunite. "Vôbec nevylučujem, že sa pokúsim o dohodu na nejakom inom variante," dodal Procházka.
Diskusiu o novele Exekučného poriadku považuje za prioritu aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS). "Osobne návrh na skrátené legislatívne konanie podporím. Podľa mňa je to nateraz prijateľné riešenie. Musím si však návrh ešte detailne prečítať, aby som vedela, či tam bude ešte diskusia k jeho obsahu," povedala. Žitňanská predpokladá, že témou absolútnej exekučnej imunity sa ešte bude zaoberať ústavnoprávny výbor parlamentu.
Zmena, ktorú dnes na mimoriadnom rokovaní schválila vláda, reaguje na júlový nález Ústavného súdu SR. Ten síce nepovažuje za ústavne neakceptovateľnú exekučnú imunitu štátu ako takú, ale jej rozsah a koncept vyplývajúci zo súčasnej právnej úpravy. Majetok štátu tak v súčasnosti nepožíva pred exekúciami takmer žiadnu ochranu.
Navrhovaná zmena preto presne vymedzuje to, ktorý majetok nebude podliehať exekúcii. Zároveň zavádza aj relatívnu exekučnú imunitu, ktorá by nadobúdala účinnosť v dôsledku rozhodnutia súdu. Súd bude v tomto prípade zvažovať, či a z akých dôvodov je majetok potrebné chrániť exekučnou imunitou.
