BRATISLAVA - Financovanie obrany jednotlivých štátov sa priamo odvíja aj od súčasnej ekonomickej situácie.
V prípade, že by sa Slovensku podarilo naštartovať ekonomický rast, vláda plánuje premietnuť tento trend aj vo svojich výdavkoch na obranu. Uviedol to podpredseda vlády a šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).
Slovensko v súčasnosti investuje na obranu štátu zhruba 1,1 percenta HDP. Politická dohoda NATO však predpokladá, že by to mali byť dve percentá. "Ak by sme v tomto volebnom období mohli dať dve percentá, tak by to bola dobrá správa, lebo to by znamenalo, že náš ekonomický rast sa zase vrátil do tých vysokých čísel a že si to môžeme dovoliť bez toho, aby to bolo na úkor sociálnych a ekonomických priorít," povedal Lajčák.
Vedenie Severoatlantickej aliancie podľa neho súčasnej situácii rozumie. Pripomenul, že z 28 členských krajín NATO v súčasnosti dvojpercentný záväzok nespĺňa 24 štátov. "My sme na úrovni predsedu vlády hovorili s generálnym tajomníkom Aliancie na túto tému. On pochopiteľne rozumie tomu, aká je dnes ekonomická realita a uvedomuje si, že všetky vlády sa v prvom rade potrebujú sústrediť na to, aby riešili ekonomické a sociálne potreby svojich občanov. Ale rovnako tak sme sa na tom stretnutí zhodli, že keď sa podarí naštartovať ekonomický rast a keď tie čísla budú lepšie, tak sa to prejaví aj v tom, koľko budeme vyčleňovať prostriedkov," uviedol Lajčák.
Minister v kontexte medzinárodných vojenských záväzkov Slovenska pripomenul, že naše ozbrojené sily by mali byť súčasťou budúceho zoskupenia V4 Battle Group. Krajiny Vyšehradskej skupiny plánujú na tento účel vyčleniť spoločne 2800 vojakov. Slovensko by mohlo mať v bojovej jednotke asi 400 osôb. Najviac vojakov, okolo 1200, by malo byť z Poľska, ktoré v súčasnosti má najvyššie výdavky na obranu spomedzi krajín V4. "Poľská republika, samozrejme, bude mať istým spôsobom nárok aj na to, aby zohrávala úlohu vo velení, ale to všetko sa ešte vyrieši neskôr," povedal podpredseda vlády.
