BRATISLAVA - Zmäkčovanie podmienok pre platnosť referenda nie je dobrou myšlienkou, myslí poslanec František Šebej (klub Most-Híd). V parlamentnej rozprave dnes kritizoval návrh novely Ústavy SR od poslancov za OĽaNO, ktorým chcú zrušiť kvórum pre platnosť referenda. Pomohol si viacerými príkladmi, keď väčšina ľudu v referende drvivou väčšinou schválila zlé a škodlivé rozhodnutie.
"Keď otcovia zakladatelia debatovali o ústavnom základe USA, hlavné, čoho sa báli, je tyrania väčšiny. Väčšina nie je múdra, nikde v štatistickej väčšine sa nenachádza ani štipka múdrosti," varoval.
Poslanec upozornil, že práve referendom si Napoleon nechal u Francúzov pre seba potvrdiť funkciu prvého konzula a vzápätí Európou zatriasli jeho dobyvačné vojny. Poukázal aj na referendum, ktorým v roku 1934 Benito Mussolini zaviedol v Taliansku fašizmus. Napokon pripomenul štyri referendá Adolfa Hitlera, ktorý si v tridsiatych rokoch 20. storočia drvivou väčšinou Nemcov nechal postupne odobriť vystúpenie zo Spoločnosti národov, uzurpovanie moci, obsadenie demilitarizovaného Porýnia a napokon aj anšlus Rakúska.
Posledné dobré referendá Šebej nachádza v antických Aténach, kde slobodní muži na agore rozhodovali o tom, či Atény vyhlásia nepriateľom vojnu. "Hlasovali s tým, že prevzali zodpovednosť - kto hlasoval za, do tej vojny išiel ako vojak. To sa mi páči, čokoľvek iného sa mi nepáči," povedal v pléne. Čas venoval aj popisu slovenských referend vrátane pokusov o skrátenie volebného obdobia, zákaz privatizácie strategických podnikov alebo preukazovanie pôvodu peňazí použitých pri privatizácii. Nazdáva sa, že ľud nemožno zaťažovať parciálnymi, komplexnými rozhodnutiami, preto bolo podľa neho nerozumné pýtať sa občanov v írskom referende na názor na Lisabonskú zmluvu.
"Strašenie, strašenie, strašenie," zhodnotil obsah Šebejovho vystúpenia predkladateľ novely Igor Matovič (OĽaNO). Označil ho za typického elitárskeho politika, ktorý názory ľudí rešpektuje iba vtedy, keď mu dajú moc. Príklady o Mussolinim, Hitlerovi a Napoleonovi považuje Matovič za perfídnu manipuláciu s cieľom zdiskreditovať inštitút referenda. "Vy ste automaticky podsúvali tejto sále a ľuďom, že dôsledkom referenda sú len zvolení diktátori," odkázal Šebejovi. Podotkol však, že zákaz referenda o predčasných voľbách nie je zlá myšlienka.
Jozef Viskupič (OĽaNO) Šebejovi oponoval, že Hitler sa do kresla kancelára dostala na základe slobodných parlamentných volieb a udalosti v Nemecku poukazujú skôr na nedostatky demokracie ako takej, nie referenda. "Ak je referendum vykonávané v neslobodných podmienkach, tak tento argument nesedí," poznamenal. Argument Hitlerom nevonia ani Ľubošovi Blahovi (Smer-SD). "Hitler vyhral voľby. Zrušíme preto voľby?" položil otázku Šebejovi. Podobne argumentoval aj Juraj Miškov (SaS). "Referendum nemôže za to, že ho Mečiar alebo Hitler zneužili, rovnako ako voľby nemôžu za to, že zrodili Mečiara alebo Hitlera," povedal.
Martin Chren (SaS) Šebeja upozornil, že v súčasnosti sú voliči vďaka dostupnosti informácií oveľa lepšie informovaní ako v minulosti. "Účasť vo voľbách síce klesá, ale tí, čo chodia, majú oveľa viacej informácií," podčiarkol s dodatkom, že Šebej sa svojim príspevkom ukázal ako elitár. Poslanec odvetil, že za elitára sa nepovažuje. "Ak si myslíte, že v súčasnosti sú voliči lepšie informovaní ako v minulosti, tak si myslím, že trpíte ilúziou."
