BRATISLAVA - Trinásti členovia odchádzajúcej vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) budú v deň ustanovujúcej schôdze Národnej rady SR 4. apríla na chvíľu súčasne poslancami aj ministrami. Konflikt záujmov má vyriešiť prerušenie schôdze. Počas prestávky prezident Ivan Gašparovič vymenuje novú vládu Roberta Fica (Smer-SD), čím zanikne súčasný kabinet a aj konflikt záujmov jeho členov. Na dnešnej tlačovej konferencii to vysvetlil predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH).
"Predstavil som dohodu, ktorá je ústavne čistá a je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a Ústavou SR," povedal Hrušovský. Dodal, že 13 súčasných členov vlády, ktorí budú po zložení sľubu aj poslancami, nebude môcť svoj mandát reálne vykonávať, keďže schôdza bude prerušená. Ku konfliktu záujmov teda dôjde iba formálne a iba na niekoľko minút. Takýto postup je podľa Hrušovského právne čistý a vznikol po dohode s prezidentom SR. "Ak by nebol, tak ho nenavrhnem," vyhlásil Hrušovský.
Poslanec Mosta-Híd Gábor Gál, ktorý za Radičovej vlády viedol mandátový a imunitný výbor, si myslí, že takýmto riešením môže vzniknúť istý problém. Ministri totiž podľa jeho slov nemajú čo skladať sľub poslanca. "Lebo takto idú do konfliktu," povedal s tým, že naopak to neplatí. Keď je totiž poslanec, ktorý zložil sľub, vymenovaný za ministra, automaticky si neuplatňuje mandát, nastupuje náhradník, a tým sa konfliktu záujmov vyhne.
Právnik a advokát Milan Galanda v Hrušovského riešení problém nevidí. "Vzhľadom na súčasný ústavný stav, teda na situáciu, aká vznikla po novele ústavy prijatej potom, ako vláda Ivety Radičovej nezískala dôveru, a berúc do úvahy realitu, že členovia Radičovej vlády, ktorí sa stali poslancami, ešte v ten istý deň prestanú byť ministrami, keďže bude vymenovaná nová vláda Roberta Fica, považujem to za racionálne a nevidím tam nejaký rozpor s ústavou alebo logikou," povedal.
Hrušovský pripomenul, že na ustanovujúcej schôdzi zložia sľub 150 zvolení poslanci, medzi nimi aj súčasní ministri Mikuláš Dzurinda, Lucia Žitňanská, Ivan Mikloš (všetci SDKÚ-DS), Ján Figeľ, Daniel Lipšic, Ivan Uhliarik (všetci KDH), Zsolt Simon, József Nagy, Rudolf Chmel (všetci Most-Híd), Daniel Krajcer, Ľubomír Galko, Jozef Mihál a Juraj Miškov (všetci SaS).
Po vymenovaní novej vlády budú už len poslancami. Ministrami sa stanú viacerí poslanci Smeru-SD, namiesto ktorých po ich vymenovaní automaticky nastúpia do parlamentu ich náhradníci. Tí zložia sľub a zákonodarný zbor bude kompletný a pripravený na voľbu nového šéfa parlamentu. Stať sa ním má Pavol Paška (Smer-SD).
Ešte pred jeho voľbou bude plénum hlasovať o predsedovi mandátového a imunitného výboru a rozhodne o jeho členoch. Výbor následne overí platnosť voľby všetkých poslancov, ktorí zložili sľub. "Po overení bude pokračovať rokovanie voľbou predsedu NR SR," povedal Hrušovský, ktorý svojmu nasledovníkovi po zvolení odovzdá vedenie schôdze. Poslanci si ďalej zvolia podpredsedov parlamentu.
Smer-SD by mal navrhnúť Renátu Zmajkovičovú a zrejme aj Janu Laššákovú. KDH nominuje svojho šéfa Jána Figeľa a o druhé kreslo opozičného podpredsedu sa bude uchádzať Erika Jurinová (OĽaNO). Poslanci vyberú aj predsedov parlamentných výborov a rozhodnú o začlenení 149 poslancov do výborov. Predseda parlamentu nie je členom žiadneho výboru. Parlamentné strany si zároveň na prvej schôdzi v novom volebnom období zriadia poslanecké kluby.
Na ustanovujúcej schôdzi parlamentu sa plánuje zúčastniť aj prezident SR Ivan Gašparovič. Pre TASR to potvrdil jeho hovorca Marek Trubač. Zatiaľ nie je isté, či hlava štátu v pléne vystúpi s príhovorom.
Najviac zo 150 poslaneckých mandátov získal na základe výsledkov volieb Smer-SD, ktorý bude v parlamente zastupovať 83 poslancov. Pod hlavičkou KDH a OĽaNO bude v NR SR sedieť po 16 poslancov. Most-Híd bude mať 13 zákonodarcov, SDKÚ-DS a SaS obsadia po 11 kresiel. Na udržanie si väčšiny potrebuje vládna moc aspoň 76 poslancov.
