BRATISLAVA - Novela Ústavy SR, ktorá umožnila kabinetu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) dovládnuť do marcových predčasných volieb, narušila rovnováhu medzi výkonnou a zákonodarnou mocou. Právna norma výrazne posilnila právomoci prezidenta nielen voči vláde, ale aj voči parlamentu.
"Vznikol tu nový, doteraz neznámy vzťah medzi Národnou radou a prezidentom," vysvetlil predseda NR SR Pavol Hrušovský (KDH).
Touto otázkou sa podľa neho pri prijímaní novely nikto nezaoberal. "Zmena bola vyvolaná hľadaním riešenia ústavnej krízy, ktorá vznikla vyslovením nedôvery vláde Národnou radou," zdôvodnil schválenie právnej normy. Na základe nového stavu môže podľa Hrušovského prezident ovplyvňovať nielen dočasnú vládu, ale aj rozhodnutia parlamentu.
Ten totiž, ako tvrdí jeho šéf, prijíma zákony, ktorými je vláda zaviazaná, a prezident tým, že kontroluje túto vládu, vstupuje aj do rozhodnutí parlamentu.Či prezident zneužíva svoje nové právomoci napríklad tým, že nepodpisuje služobné cesty členom vlády, Hrušovský nepovedal.
"Pán prezident si vyložil zmenu ústavy spôsobom, ktorý realizuje svojimi konkrétnymi rozhodnutiami. Je to jeho právo. My sme nepočítali s tým, že môže niečo také prísť. Ale nemožno nerešpektovať zmenu, ktorá túto kompetenciu prezidentovi prisúdila," konštatoval predseda parlamentu.
K novelizácii ústavy pristúpil parlament po tom, ako vláda Ivety Radičovej nezískala dôveru parlamentu. Pôvodná ústava neumožňovala prezidentovi poveriť Radičovej kabinet dovládnutím do predčasných volieb, novelizovaná to umožňuje. Dočasná exekutíva však má oklieštené právomoci a funguje pod dozorom prezidenta. Niektoré rozhodnutia, napríklad personálne, môže robiť len s jeho súhlasom.
