BRATISLAVA – Vyjadrenia typu „cap záhradníkom“ nepatria podľa premiérky Ivety Radičovej do pripomienkového konania a preto si vyprosuje, aby ich tam rezort pôdohospodárstva dával. Stalo sa to v pripomienkach ministerstva k správe o vyhodnotení pilotného projektu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, ktorý dnes kabinet z rokovania vypustil.
„To presahuje všetky medze,“ konštatovala Radičová na tlačovej besede po rokovaní vlády. Ako dodala, minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, ktorý však podľa nej osobne nepísal pripomienky, dnes na vláde stiahol toto znenie pripomienok jeho rezortu.
„Jednoducho nedovolím precedens takýchto spôsobov,“ povedala premiérka. K materiálu sa vrátia aj so zapracovaním vecných pripomienok a premiérka pripustila, že také už rezort aj vzniesol, boli v poriadku a zapracované do správy. Pripomienkový materiál podľa premiérky písal niekto veľmi nahnevaný, „ktorý sa hnevá na to, že existuje alternatívny program a že o ňom už nerozhodujú len tie štandardné štruktúry a inštitúcie,“ povedala Radičová.
Autor pripomienok písal o ustanovení „capa záhradníkom“ v súvislosti s tým, že kontrolu plnenia záväzku majú v budúcnosti zabezpečiť odborní garanti a partneri, na území ktorých sa opatrenia zrealizovali
Tlačový tajomník rezortu pôdohospodárstva Juraj Kadáš dnes argumentoval, že rezort má za cieľ vybudovať čo možno najefektívnejší program boja a ochrany proti povodniam. „Tento materiál napriek tomu, že sa nazýval komplexným, nebol celkom komplexným riešením boja proti povodniam, takže máme pocity, že síce riešil malé a stredné povodne, ale veľké povodne by neriešil celkom komplexne,“ povedal. Podľa premiérky to však do tohto materiálu nepatrí.
„Toto bola správa o výsledkoch pilotného projektu v 23 obciach,“ konštatovala Radičová. Na tieto štartovacie projekty programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR išlo vlani 580 tisíc eur z rezervy premiérky. Štartovacie projekty urobili v 23 obciach v povodiach riek Ondava, Torysa, Hornád, Váh a Kysuca. Tie už mali pripravené projekty prevencie pred povodňami, resp. tam boli v minulosti spracované opatrenia a urobili sa aj čiastkové riešenia z iniciatívy obcí, prípadne s ich podporou.
Peniaze použili na vybudovanie jednoduchých a nenáročných prvkov, ako sú odrážky na lesných cestách, vodoholdingy, zasiakavacie jamy, vrstevnicové vodozádržné pásy v poľnohospodárskej krajine, hrádzky v eróznych ryhách a na bezmenných vodných tokoch. Vybudovanie takýchto typov zariadení si nevyžadovalo zložité procesy prípravy a schvaľovanie projektovej dokumentácie.
Správu pripravil vládny splnomocnenec pre integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč, podľa ktorého sa projekt osvedčil. “Ako príklad môžem uviesť Ťahanovce, Malú Lodinu, v Hranovnici to jednoznačne pomohlo,” povedal Kováč. Tento rok obce pokračujú v tzv. prvom realizačnom projekte, úrad vlády vyčlenil viac ako 17,5 milióna eur, ktoré sú nakontrahované podľa Kováča pre 190 obcí. K tomu treba pripočítať asi šesť miliónov eur z európskeho sociálneho fondu.
