BRATISLAVA - Kresťanskí demokrati majú naďalej problém so znížením 20-percentnej hranice pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku na 15 percent. K novele zákona, ktorá túto zmenu prináša, zrejme predložia pozmeňovací návrh. Ním by chceli hranicu posunúť z 20 na 18 percent.
Most-Híd nesúhlasí. SaS a SDKÚ-DS s navrhovanými 15 percentami problém nemajú. "Zvažujeme, že by sme dali pozmeňovací návrh, ktorý by sa týkal percenta. Počas rokovaní sme vždy hovorili, že máme problém s 15 percentami. A keďže chceme rešpektovať programové vyhlásenie vlády, v ktorom je napísané, že sa hranica má znížiť, diskutujeme v klube o znížení na 18 percent," povedal podpredseda KDH Pavol Abrhan.
Viaceré zdroje blízke koalícii uviedli, že kresťanskí demokrati sa týmto spôsobom snažia nájsť tému, v ktorej sa dokážu odlíšiť. "Majú na každom kroku nejaký problém a potrebujú za každú cenu niečo, kde by dokázali aspoň nejaké body nahrať," zhodujú sa.
Na predloženie pozmeňovacieho návrhu nemá KDH v parlamente dosť poslancov. Budú preto potrebovať pomoc iných klubov. Ak by ho napokon predložili a neprešiel by, Abrhan je osobne pripravený podporiť aj zníženie hranice na 15 percent. "Budeme rešpektovať to, čo je zapísané v programovom vyhlásení vlády. Iné nám nezostáva, keďže sme to podporili," uviedol Abrhan, ktorý dúfa, že KDH pre svoj návrh získa aj koaličných partnerov.
Strana SaS ho podľa poslanca Národnej rady SR Martina Poliačika nepodporí. Platí totiž podľa neho dohoda s Mostom-Híd, že hranica bude 15-percentná. S Bugárovcami však chcú liberáli ešte hovoriť o detailoch zákona. "Budeme sa s predstaviteľmi Mosta rozprávať o technických veciach a detailoch konkrétneho používania jazykov menšín, ale v zásade s 15 percentami nemáme problém," povedal Poliačik.
Ako sa v prípade návrhu kresťanských demokratov zachová SDKÚ-DS, hovorca strany Michal Lukáč povedať nevedel. Pre TASR však uviedol, že nemá informácie o tom, že by strana Mikuláša Dzurindu zmenila názor a v 15 percentách by videla problém.
S iniciatívou KDH určite nebude súhlasiť Most-Híd. "Ak by prešlo 18 percent, zhoršili by sa podmienky, ktoré momentálne sú. To je pre nás neprijateľné," upozornil predseda poslaneckého klubu László Solymos s tým, že pre Most-Híd bude znamenať prípadné schválenie spomínaného pozmeňovacieho návrhu vážny problém.
Pripomenul, že Most-Híd už ustúpil pri znižovaní hranice, keď súhlasil s 15 percentami. Pôvodne totiž žiadali 10. Solymos dodal, že Bugárovci sú ešte ochotní diskutovať o rôznych detailoch, ktoré urobia zákon priechodný, no o percentách už nie.
Hranicu na používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku má znížiť novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd). Na to, aby obyvatelia obce mohli používať svoj menšinový jazyk v úradnom styku, by malo stačiť, aby na základe posledného sčítania ľudu tvorili najmenej 15 percent obyvateľstva v obci. Toto sa má vzťahovať aj na mestské časti Bratislavy a Košíc. Ochrana jazykových práv sa tým rozšíri na českú a chorvátsku menšinu. V jazyku menšiny budú v úradnom styku komunikovať aj zamestnanci orgánov verejnej správy. Zákon im ale neukladá povinnosť ho ovládať.
