BRATISLAVA - Sociálne siete predstavujú obrovské riziko najmä pre deti a mladých ľudí. Obsah na nich totiž často nie je dostatočne moderovaný a algoritmy ponúkajú toxické príspevky, ktoré môžu napríklad nabádať k sebapoškodzovaniu mladých ľudí. Ďalšie otázniky týkajúce sa našej bezpečnosti prináša aj čínska sociálna sieť, ktorá narába s našimi citlivými údajmi. S europoslankyňou a líderkou kandidátky KDH Miriam Lexmann sme sa rozprávali o rizikách a možnostiach online technológií a o tom, čo je nevyhnutné zmeniť, aby boli pre ľudí bezpečnejšie.
Dnešná doba je výrazne ovplyvnená našou interakciou a životom v online priestore. Aké výzvy – výhody i nevýhody so sebou prinášajú tieto technologické vymoženosti?
- Technologické vymoženosti nám umožňujú byť viac v kontakte s blízkymi, vyhľadávať či zdieľať dôležité informácie. Ich výhody sme videli aj počas covidu, kedy napríklad naši starí rodičia prešli na sociálne siete, aby mohli komunikovať so svojimi deťmi a vnúčatami. Čiže sociálne siete majú pozitívny potenciál, ale na druhej strane musíme byť veľmi ostražití, do akej miery sociálne siete ovplyvňujú náš život, našu slobodu aj naše duševné zdravie. Po tom, čo sa stalo na Slovensku, všetci premýšľame, ako vyzerá online priestor, ktorý je zrkadlom našej spoločnosti. Vidíme, že sa tam šíri aj nenávisť, arogancia a agresia. Každý má spoluzodpovednosť za to, aké prostredie vytvárame aj svojou aktivitou na sociálnych sieťach, aby sme sa navzájom povzbudzovali k šíreniu dobra aj v online priestore.
Aké riziká sociálne siete pre nás predstavujú?
- Okrem toho, že sociálne siete ovplyvňujú celkovú atmosféru v spoločnosti často aj nenávistnými príspevkami, sú tu aj ďalšie riziká, ktoré s tým súvisia. Ako napríklad šírenie dezinformácií, nepravdy a lži. Vieme, že algoritmy sociálnych sietí, ktoré rozhodujú, aký obsah sa nám objaví, mnohokrát uprednostňujú kontroverzné príspevky, ktoré pritiahnu pozornosť ľudí viac ako vyvážené informácie. Žiaľ, tým sa do popredia dostávajú dezinformácie či polarizujúci a agresívny obsah. Keď však prestaneme klikať na toxický obsah, sociálne siete sa vyčistia. Algoritmy zároveň často využívali naše osobné a citlivé údaje, aby dokázali odhadnúť, čo nás najviac zaujme. Na európskej úrovni sme preto prijali legislatívu, ktorá nás chráni pred zneužívaním našich citlivých osobných údajov na ponúkanie reklamy či zakazuje využívanie tzv. temných vzorcov, ktoré nás nabádajú udeliť súhlas napríklad so zberom a využívaním dát. Reklama sa po novom taktiež nemôže zameriavať na deti. Európska únia teda o probléme vie a už podnikáme konkrétne kroky, pričom na niekoľkých návrhoch som sa sama v záujme lepšej ochrany užívateľov, a to najmä detí a mladých ľudí, intenzívne podieľala.
Spomenuli ste deti a mladých, ktorí sú zvlášť zraniteľnou skupinou. Ako vplýva online priestor na nich?
- Deti, ktoré v dnešnej dobe už od malička trávia veľa času v online prostredí, sú zvlášť citlivou skupinou. Toto prostredie môže negatívne vplývať na ich zdravý vývoj či duševnú pohodu, pričom problémom je medziiným ich vyššia náchylnosť na závislosť na sociálnych sieťach. Štatistiky ukazujú, že na Slovensku až polovica maloletých detí trávi na sociálnych sieťach viac ako päť hodín denne. Návykovosťou sociálnych sietí sa preto v Európskom parlamente zaoberáme a hľadáme efektívne riešenia. Druhým problémom je práve toxický obsah, ku ktorému by sa v ideálnom prípade deti nemali dostať, respektíve by mal byť stiahnutý čo najrýchlejšie. Významným v tomto zmysle je Akt o digitálnych službách, ktorý musia všetky spoločnosti dodržiavať od februára tohto roka. Teraz sa preto musíme zamerať na to, aby bol zo strany sociálnych sietí riadne dodržiavaný, pričom Európska komisia už v niekoľkých prípadoch týkajúcich sa najmä veľkých sociálnych vecí koná a podrobne sleduje, či tieto platformy majú dostatočnú ochranu užívateľov, a to špeciálne detí a mladých ľudí.
Môžete nám uviesť aj nejaký príklad?
- Príkladom toxického obsahu, ktorý žiaľ viedol k samovražde 14-ročnej Britky Molly Russel je opakované zobrazovanie príspevkov nabádajúcich k sebapoškodzovaniu a samovražde. Ďalším veľmi častým prípadom je napríklad, keď si dievča myslí, že má nadváhu a vyhľadáva si rôzne informácie a tipy. Sociálne siete jej však začnú ponúkať návody, ako si vyvolať bulímiu či anorexiu. Prezentujú to ako tipy na “zdravé udržanie váhy”, čo má však dramatický dopad nielen na duševné, ale aj fyzické zdravie. Tiež sú dokázané prípady, kedy sociálne siete deťom, ktoré majú napríklad pocity úzkosti, začínajú ponúkať videá, ktoré ukazujú sebapoškodzovanie ako riešenie. Práve preto sa musíme tejto problematike venovať, aby sme chránili naše deti pred takouto toxickosťou.
Dievčatá sú dnes pod tlakom pre svoj výzor. Je rozdiel vo vnímaní a nazeraní na seba, keď neboli sociálne siete a teraz?
- Keď som bola tínedžerka na strednej škole, mali sme veľmi vážnu autohaváriu. Mama šoférovala a narazil do nás vodič pod vplyvom alkoholu. Viac menej som sa zázrakom zachránila. Mám tri sestry a bola som prvá, ktorá mohla sedieť vpredu. Z nejakých neznámych dôvodov som si sadla dozadu. Keby som sedela vpredu, pravdepodobne tu už nie som. Po havárií som mala veľmi zjazvenú tvár. Bola som celá pozašívaná, ale nevnímala som taký ten tlak spoločnosti. Nemala som z toho žiadne negatívne pocity, že by som sa porovnávala s niekým a tým trpela. Dnes ale vidíme, že sociálne siete vytvárajú tlak na výzor. Uvedomila som si to, keď som koncom minulého roku spadla z horského bicykla pri zjazde dole a opäť mi zašívali tvár. Niekoľko týždňov to nevyzeralo veľmi dobre. Rozmýšľala som nad tým, že v dnešnej dobe je oveľa väčší dôraz na to, že človek musí vyzerať perfektne.
Cítite tento nátlak aj v politike?
- Niekedy premýšľam nad tým, že od politikov, ktorí riešili v minulom storočí ťažké a vážne situácie v Európskej únii, nikto nechcel, aby sa fotografovali a prezentovali sa takýmto spôsobom. Dnes sa to berie ako prirodzená súčasť našej práce. Ten tlak tam je. Je veľmi dôležité, aby sme viedli mladých ľudí k tomu, aby si uvedomovali, že vnútorná krása je oveľa dôležitejšia. Keď je človek krásny vo vnútri, tak pestuje v sebe dobro, snaží sa ho prejaviť voči druhým, a to mení aj jeho fyzický výzor. Prirodzene ho vnímame ako krásneho človeka. Fyzická krása sama o sebe nie je žiadnou hodnotou. Je dôležité, aby sme o tom viac hovorili, aby sme chránili naše mladé dámy, mladistvých a deti, aby sa nesústredili len na zovňajšok ale na vnútro.
Obzvlášť nebezpečnou sociálnou sieťou je čínska sieť TikTok, na ktorej riziká ste opakovane upozorňovali a podnikli v Bruseli kroky na posilnenie našej bezpečnosti. Môžete nám ich priblížiť?
- Opakovane som Európsku komisiu, ale aj Európsky parlament upozorňovala na to, že nielen táto, ale aj ďalšie sociálne siete pravdepodobne používajú a spracovávajú citlivé dáta o našich deťoch a mladistvých, čo je v rozpore s európskou legislatívou. Oceňujem preto, že už dnes Komisia tieto prípady vyšetruje. Nedávno naviac vyšla nová verzia tejto sociálnej siete, tzv. TikTok Lite, ktorá je vysokonávyková. Ponúka užívateľom odmeny za body, ktoré zbierajú čím dlhším pozeraním videí a prehliadaním sociálnej siete. Ide tak o systém, ktorý spôsobuje vysokú a rýchlu závislosť. Aj tu žiadam, aby sme čo najskôr prijali stratégie na zabránenie používania takýchto prvkov sociálnych sietí, ktoré spôsobujú závislosť. V súvislosti s TikTokom som taktiež nabádala na zákaz jeho využívania v Európskom parlamente po vzore iných krajín, ktoré inštaláciu tejto sociálnej siete zakázali na služobných telefónoch štátnych zamestnancov či politicky exponovaných osôb. Keďže totiž nevieme, čo sa s našimi dátami deje a kam ich sociálna sieť posiela, je nanajvýš nezodpovedné mať TikTok nainštalovaný v prístroji, v ktorom máme citlivé údaje. Zároveň je namieste sa pýtať, či je táto sieť bezpečná na používanie aj pre ostatných občanov, keďže zaručiť bezpečnosť ich údajov je prvoradá.
Čo by ste chceli ešte na záver zdôrazniť?
- Poslednú vec, ktorú by som ešte chcela v súvislosti s ochranou detí spomenúť, je obrovský problém sexuálneho zneužívania v online priestore. Žiaľ, Slovensko ako jediná z krajín Európskej únie nebolo dlho súčasťou siete, ktorá sa volá INHOPE, a ktorá využíva efektívne mechanizmy nahlasovania takéhoto toxického obsahu a umožňuje orgánom členských štátov spolupracovať na jeho odstránení a nájdení páchateľov. Páchatelia preto túto situáciu využívali a Slovensko bolo úložiskom obrovského množstva takéhoto materiálu. Dlhodobo som preto pracovala na tom, aby sme sa k sieti pridali a spravili tak významný krok na ochranu našich detí. To sa mi aj podarilo a Slovensko je dnes už konečne súčasťou platformy INHOPE. Na druhej strane, v Európskom parlamente sme začali pracovať aj na legislatíve, ktorá by mala zintenzívniť ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním v online priestore. Ak budem zvolená, chcem v tom určite pokračovať, pretože považujem za nesmierne dôležité aj v tomto ohľade chrániť deti a mladých ľudí.
Advertoriál pripravený v spolupráci s KDH.
Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo námestie 77/4, 81102 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00586846
Dodávateľ: Zoznam, s.r.o., Svätoplukova II. 18892/2 A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36029076
