BRATISLAVA - Medvede sú premnožené. Nie je ich v priemere 1056 kusov, ako uvádza štúdia Karlovej univerzity. Spochybňuje celé sčítanie, keďže zber dát sa robil v čase, keď medveď spí. Medvede za posledné roky stratili plachosť, lebo už necítia strach, že sú lovené a nevedia tak odovzdať mladým jedincom túto genetickú informáciu. Mladé jedince už ľudí ako nepriateľov nevnímajú. O slovenských medveďoch a o diskutovanej zonácii národných parkov sme sa zhovárali s lídrom Národnej koalície a kandidátom SNS do parlamentu Rudolfom Huliakom, ktorý je zároveň členom Prezídia Slovenskej poľovníckej komory.
Celý VIDEOROZHOVOR TU:
Medvede sa stávajú nielen odbornou, ale aj politickou témou. Podľa štúdie expertov z Karlovej univerzity, na ktorú sa dlho čakalo, medvede na Slovensku by nemali byť premnožené.
Stál som pri zrode manažmentu veľkej šelmy. Od roku 2010 sa touto otázkou zaoberáme veľmi intenzívne. Povedzme si pravdu, na Slovensku začali byť problémy s veľkými šelmami. Skutočne už každému musí byť jasné, že ich je tu niekoľkonásobne viac. A nie ako vyskúmala Karlova univerzita, že máme nezmenený stav medveďov od roku 2014. Premnoženie je evidentné v každodennom živote na našom vidieku. S problémami sa stretávame predovšetkým my starostovia a primátori. Denne mám telefonáty na úrade od ľudí, že majú v záhrade medveďa. Momentálne sme rukojemníkmi štátu. Premnožená populácia medveďov spôsobuje už vážne problémy.
Podľa záverov štúdie by malo byť medveďov v priemere 1056 kusov. Oponenti hovoria o čísle 2000 až 3000 kusov. Koľko ich teda je?
Najprv si povedzme, akým spôsobom k tomu číslu dospeli. Tvrdia, že sa nepremnožili. Profesor Paule v roku 2014 robil výskum. Zapojili sa do neho všetci lesníci, poľovníci a aj ochranári. Vyše 100 tisíc ľudí zbieralo vzorky od mája do konca októbra, kedy má medveď svoju hlavnú činnosť v prirodzenom biotope. Z Karlovej univerzity vzorky zbieralo 400 ľudí, zamestnancov štátnej ochrany prírody a k tomu zopár 15 ročných aktivistov z Čiech. A vzorky zbierali od septembra do začiatku apríla, keď medveď skoro 4 mesiace spí. Už toto spochybňuje relevantnosť prieskumu. Ak chcem robiť dôveryhodný prieskum, musíme predsa nastaviť rovnaké kritériá ako mal ten pôvodný. Rovnako musíme mať k dispozícii ľudí, ktorí poznajú miesta, kde sa medvede vyskytujú. A hlavne musíme byť v problematike doma. Teda ľudí, ktorí sú z akreditovaných inštitúcií ako Slovenská akadémia vied, Národné lesnícke centrum, Technická univerzita vo Zvolene... To sú všetko inštitúcie, ktoré sa touto otázkou zaoberajú. Nemôžu to robiť externí dodávatelia. A dať vzorky urobiť na Karlovej univerzite podľa vopred kúpeného prieskumu. Len čo to tam zadali, už nám avizovali, že tam sa dá prieskum kúpiť.
Vyvraciate počty zlým obdobím merania. Vráťme sa k mojej otázke. Koľko je podľa vás medveďov?
Vychádzajme z logického predpokladu. Profesor Paule, ktorý je svetovo uznávaný genetik, ovládajúci osem svetových jazykov, robil prieskum v roku 2014. Dospel k vzorke 1256 jedincov, na ktorej sa zhodli vtedy ochranári, mimovládne organizácie, celé odborné spektrum ľudí. Pomer pohlavia medveďov k medvediciam je 2:3 v prospech medvedíc. Medvedice dnes vrhajú, nie ako voľakedy jedno dve mladé každé dva roky, ale tri - štyri. Máme na fotopasciach zaznamenané, že dokonca majú aj päť rovnakých mladých. Prídeme k tomu, že pri mortalite 30 percent, matematického vzorca a reálnych pozorovaní od lesníkov, ochranárov a už to priznávajú aj ľudia zo zásahového tímu, si dovolím tvrdiť, že medvedia populácia sa každé tri roky zdvojnásobuje. Takže 1256 krát dva v roku 2017, v roku 2020 počet 2512 krát dva je 5024. Dnes je rok 2023. Takže keby sme vychádzali čisto matematicky, tak sme pri čísle cez desať tisíc. A keď si zoberiem 30 percentnú mortalitu, pytliactvo, medvedí kanibalizmus pri párení medveďov, ďalej zrazených medveďov na cestách a ľudí, ktorí často berú spravodlivosť do vlastných rúk, dovolím si tvrdiť a nebudem ďaleko od pravdy, že na Slovensku máme okolo 5000 medveďov.
Medvede stratili plachosť. Môžu za to aj ľudia, ktorí počas pandémie vstupovali do lesov a narúšali ich prirodzené prostredie?
Medveď bol prirodzene plachý voči človeku. Keď na jar pozorujete srnce, máte ich pomaly na každej lúke. Akonáhle príde doba lovu, neviete žiadneho nájsť. To isté bolo aj s medveďmi. Kým sme nemali povolenky, na medvede sme narážali. Akonáhle prišla povolenka, tak sme sa smiali, že kópiu povolenky dostal aj medveď do brlohu. Nevedeli sme na žiadneho medveďa natrafiť. Ostražitosť a plachosť v tom čase bola. Medveď vnímal človeka ako prirodzeného nepriateľa. Prišiel minister Budaj a štyri roky tu máme zákaz lovu medveďov a začíname to badateľne cítiť aj na jeho ostražitosti. Začína byť druhá generácia medveďov, kde si geneticky neodovzdávajú medzi sebou informáciu, že človek je ich nepriateľom. Medvedica nemohla informáciu odovzdať mláďatám, lebo ona už nevníma človeka ako nepriateľa, ktorého sa treba báť, lebo nie je zo strany človeka atakovaná. Voľakedy medvedica s dvomi čerstvo narodenými vláčila so sebou aj potomkov z predchádzajúceho vrhu. Volali sme ich pestúni. Chodila s jedným, dvomi mladými a tiež jedným alebo dvomi z predchádzajúceho vrhu. Učila ich sociálnemu správaniu. Dnes, keď má tri – štyri mladé, nemôže so sebou vláčiť ďalšie tri štyri z predchádzajúceho vrhu. A doslova ich od seba vypudí. Teraz tu máme mladé medvede, ktoré sa samé potulujú po prírode bez toho, aby ich matka niečomu naučila. Sú ako telce vo voľnej prírode. Nevedia sa správať, chodia k dedinám, pchajú sa k ľuďom. Mne sa stalo, že na streche auta mám posed a medveď mi tam vyliezol a cez okno sa so psom oňuchávali. Bol to 50 kilový medvedík jeden až dvoj ročný. Stratil absolútne plachosť. Nepociťoval v človeku prirodzeného nepriateľa. A teraz prídeme k tomu, že pre medveďa nebudeme nepriatelia a začneme byť v prírode lovení.
Štyri európske krajiny na svojom území regulujú počty medveďa hnedého. Ide o Estónsko, Chorvátsko, Slovinsko a Švédsko. Väčšina z nich si to vyrokovala už pri vstupe do EÚ. Aké je riešenie pre Slovensko?
Najväčší výskyt medveďov, až 278, sa potvrdil v oblasti Poľany. Sú to medvede, ktoré sa v tomto území premnožili aj v dôsledku prikrmovania?
Štúdia poukázala na zvyšky potravín, ktoré sú porozhadzované pri domoch. Nie je za tento stav zodpovedný človek?
Exminister Budaj pripravil zonáciu troch národných parkov - Slovenského krasu, Polonín a Veľkej Fatry. Čo prinesie pre ľudí, ktorí tam vlastnia nehnuteľný majetok?
Viac vo videorozhovore.