BRATISLAVA - Radka (28), ktorá pochádza k Kremnice, bola pravidelnou návštevníčkou Teplárne a vybrala sa tam aj v osudnú stredu. Ani vo sne by jej nenapadlo, že by sa mohlo prihodiť niečo také strašné. Necelý týždeň po tragédii, ktorá zmenila životy mnohých ľudí, našla silu prehovoriť o tom, ako sa to stalo.
Tepláreň, kde sa schádzala komunita LGBTI, vnímala Radka ako bezpečné miesto, kde cítila rodinnú atmosféru. „Vedela som, že Matúš pracuje a Juraj nám napísal, že upiekol koláč. Bola som dohodnutá ešte s dvomi kamarátkami, ktoré však našťastie niečo zdržalo,“ povedala exkluzívne pre Nový Čas Radka, ktorá sa zotavuje v nemocnici po operácii nohy, ktorú jej vrah Juraj (+19) zasiahol dvomi strelami.
archívne video
Vraha vo výklenku si všimli, nevenovali mu pozornosť
Spomína si, že po príchode do Teplárne boli obaja kamaráti vnútri. „Objednali sme si ako vždy a išli sme si sadnúť von. Tepláreň fungovala tak, že keď bola otvorená, vonku boli lavičky a sedeli sme na nich. O tom výklenku, z ktorého vrah strieľal, sme hovorili, že je naše detašované pracovisko, lebo tam sme chodievali, ak boli plné lavičky. Celá tá časť bývala väčšinou obsadená,“ opísala. Čo naháňa priam zimomriavky, je fakt, že vraha vo výklenku si všimli, no nevenovali mu pozornosť. „Mal pod nosom rúško a prechádzal sa tam. Neriešili sme to, veď mohol na niekoho čakať. Rozhodne nám nenapadlo, že nás niekto prišiel zavraždiť. Veľa ľudí chodí po covide po Bratislave s rúškom. Nebolo nám to divné,“ spomína.
Prvý dostal ranu Juraj, druhý Matúš a nakoniec ona
Radka si prekvapivo detailne spomína na chvíle tesne pred besnením zabijaka. „Matúš objednával jedlo cez donáškovú službu a nevedel sa rozhodnúť. Po 15 minútach sa mu to podarilo. Juraj sedel na vedľajšej lavičke bol otočený smerom k nám, chrbtom k vrahovi. Matúš si oprel hlavu o mňa a niečo mi rozprával, keď sa odrazu spustilo peklo,“ opísala.
Pamätá si, že prvý dostal ranu Juraj, potom Matúš a nakoniec ona. Mala šťastie, lebo sa jej podarilo doplaziť k dverám do Teplárne. „Uvedomovala som si, že nohu mám, ale vôbec nekrvácala, cítila som len ukrutnú bolesť. Viem, že som rýchlo zatvorila dvere. V živote som sa nebála o svoj život tak ako vtedy. Nevedela som, či tam ten človek je alebo išiel preč. Strach v tej sekunde bol taký, že mi napadlo volať len 112, lebo som vedela, že mi nikto iný nepomôže,“ vynárajú sa jej v hlave spomienky na desivé okamihy. Vie, že volala aj mame, aby jej oznámila, že je asi postrelená, ale žije. Vtedy ešte nevedela, že jej kamaráti sú mŕtvi, aj keď to tušila... Dozvedela sa to po príchode polície a záchranky. „Bol to obrovský šok. Aj keď to, čo som videla, sa mi javilo, že to neprežili, ale aspoň malá iskierka nádeje vo mne dúfala, že áno,“ dodala.
Bola by rada, keby Tepláreň fungovala ďalej
Radka by bola rada, keby majiteľ Teplárne Roman Samotný tento podnik nezatvoril tak, ako po vražde avizoval. „Budem akceptovať, ak sa Roman rozhodne neotvoriť Tepláreň. Hovoril to, keď bol ranený a tak ho to bolelo, že si nevedel predstaviť, že tam ľudia pôjdu, vojdú a budú sa medzi sebou rozprávať a baviť. Ale tak, ako som poznala Juraja a Matúša, vedela som, že ani jeden by nechcel, aby sme to zavreli, aby sme tam nechodili. Práve naopak, chceli by, aby sme tam urobili na ich počesť veľkú párty. Povedala som, že ak to otvorí, tak hneď, ako budem môcť chodiť, tam vojdem. Nechcem, aby sme ukázali ľuďom, že sme sa zľakli, práve naopak, mali by sme ukázať, že nás to celé tak posilnilo, že ideme bojovať ďalej. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí boli na pochode, a mojej mame, ktorá veľmi nepozná Bratislavu, ale prišla a išla na pochod namiesto mňa,“ dodala Radka.
