BRATISLAVA - Ako sme sa dostali do dnešného zlého stavu verejných financií? Táto otázka a vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií je dnes jednou z kľúčových tém verejnej diskusie. V rámci nej sa už dlho vedú polemiky, čo alebo kto je zodpovedný za súčasný stav, pričom sa používajú rozličné spôsoby porovnávania a vyhodnocovania. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) rozlúskla, kto a čo za to môže. Zároveň sa ukázalo, že slovenské verejné financie sa zhoršujú postupne už od roku 2015.
Slovenské verejné financie sa zhoršujú postupne už od roku 2015. Určitú zodpovednosť za to nesú všetky predchádzajúce vlády a poslanci, ktorí za uplynulú dekádu podporovali legislatívu s negatívnym vplyvom na hospodárenie. Časť zhoršenia možno pripísať aj externým faktorom a šokom, najmä pandémii, bezpečnostnej a energetickej kríze. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnom komentári, v ktorom zhodnotila dlhodobý vývoj verejných financií.
archívne video
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti označuje RRZ za najlepší indikátor vývoja verejných financií. Berie totiž do úvahy nielen aktuálnu úroveň deficitu, ale aj očakávaný vývoj príjmov a výdavkov v budúcnosti. Umožňuje preto najlepšie posúdiť, ako vláda trvale mení hospodárenie krajiny.
"Ak sa pozrieme na vývoj verejných financií od účinnosti ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, najbližšie k stavu dlhodobej udržateľnosti boli verejné financie v roku 2015. Nachádzali sa v pásme nízkeho rizika," pripomenula RRZ. Deficit bol síce v tom čase na úrovni 2,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), ale rozpočet bol nastavený tak, že aj bez dodatočných opatrení vlády by sa pri odhadovanom makroekonomickom vývoji do roku 2020 postupne znížil na 0,4 % HDP.
Najvýraznejšie zhoršenie začalo od roku 2018
Následne však došlo k dvom vlnám výrazného zhoršenia udržateľnosti verejných financií. V rokoch 2018 a 2019 sa výrazne odchýlili od trajektórie smerujúcej k vyrovnanému rozpočtu. "Dôvodom bol najmä vysoký rast výdavkov na mzdy vo verejnej správe a v zdravotníctve. K náprave už do prepuknutia pandémie nedošlo," priblížila RRZ. Najväčšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2019, kedy sa podľa rady okrem nedisciplinovanej rozpočtovej politiky prejavili najmä opatrenia výrazne oslabujúce udržateľnosť dôchodkového systému (odstránenie automatu pre vek odchodu do dôchodku, zvýšenie minimálnych dôchodkov). "Pred voľbami vo februári 2020 tiež došlo k zavedeniu 13. dôchodku, ktorého vplyvy neboli vykryté a zvyšovali deficit na odhadovaných 2,3 % HDP ešte pred prepuknutím pandémie," uvádza.
Verejné financie sa tak podľa RRZ ešte pred pandémiou dostali do pásma vysokého rizika. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosahoval na začiatku roka 2020 hodnotu 5,2 % HDP a voči roku 2015 sa zhoršil o 4,8 percentuálneho bodu (p. b.). "Viac ako dvomi tretinami sa na tomto zhoršení podieľali uvedené opatrenia vlády. Zvyšnú jednu tretinu tvorili externé faktory nesúvisiace s vládnou politikou, ako sú menej priaznivé dlhodobé projekcie a spresnenie modelovania dlhodobých nákladov starnutia populácie," vysvetlila rozpočtová rada.
Rada však dodáva, že ak by sme sa na toto obdobie pozreli cez vývoj deficitu a dlhu, závery by mohli byť skresľujúce. "V rokoch 2017-2019 verejné financie Slovenska dosahovali deficity okolo 1 % HDP, čo sa aj z historického kontextu Slovenska javilo ako veľmi priaznivý vývoj. Platí však, že ekonomicky dobré časy automaticky znižujú deficity a toto obdobie nebolo využité na dostatočné zlepšenie stavu verejných financií," vysvetľuje s tým, že podľa medzinárodného porovnania sme mali v predkrízovom období v priemere 7. až 8. najhorší deficit z 27 krajín EÚ.
Ďalšia vlna prišla po voľbách v roku 2020
Druhá vlna zhoršenia udržateľnosti prišla následne po voľbách v roku 2020. RRZ pripomenula, že vývoj vtedy poznačila pandémia a neskôr v roku 2022 aj ruská agresia na Ukrajine, k čomu sa pridali aj výrazné opatrenia v oblasti sociálnej a rodinnej politiky prijaté bez trvalého finančného krytia. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak ďalej zvýšil z 5,2 % HDP v roku 2020 na odhadovaných 6,9 % HDP v čase volieb v septembri 2023.
Rozpočtová rada pripomenula, že v prípade Slovenska sa deficit verejných financií v rokoch 2020 až 2023 kumulatívne zvýšil oproti úrovni z roku 2019 o 12,5 percentuálneho bodu (p. b.) HDP, čo je menej ako v priemernej krajine EÚ (16,0 p.b. HDP) a eurozóny (17,2 p.b. HDP).
"Približne od druhej polovice roku 2023 najväčší dopad kríz odznel, a tak boli vytvorené vhodné makroekonomické podmienky na postupnú konsolidáciu verejných financií, ku ktorej však v priebehu rokov 2023 a 2024 nedošlo," upozornila RRZ. Vláda síce na konci roka 2023 prijala konsolidačný balíček, ale jeho pozitívny strednodobý vplyv bol podľa rady z veľkej časti využitý na financovanie nových výdavkových opatrení v oblasti zdravotníctva a dôchodkov. "Zároveň významná časť príjmov je dočasná iba do roku 2027, preto je výsledný pozitívny vplyv na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti minimálny a dosahuje 0,3 % HDP," vyčíslila.
"Napriek podielu minulých vlád na stave verejných financií však stále platí, že zodpovednosť a najmä schopnosť riešiť daný stav má vždy aktuálna vláda, keďže má demokratický mandát na spravovanie krajiny a opiera sa o podporu parlamentu," konštatuje na záver RRZ.
