Rast inflácie v eurozóne v septembri výrazne klesol na 4,3 %

Septembrová miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, je najnižšia za dva roky. To naznačuje, že menová politika Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá vyše roka zvyšovala úrokové sadzby bola úspešná a obmedzila nekontrolovateľný rast cien, aj keď zasiala aj hospodársky rast. Pokles inflácie bol v septembri výrazný, pričom všetky kategórie zaznamenali pomalší rast a ceny energií sa znížili už piaty mesiac po sebe.

Archívne video: Ekonomika by mala tento rok rásť o 1,2 %, vrchol inflácie máme za sebou

Konkrétne, v septembri sa spomalilo medziročné tempo rastu cien potravín, alkoholu a tabaku na 8,8 % z 9,7 % v auguste, nasledovali služby (na 4,7 % z 5,5 %) a priemyselné tovary bez energií (na 4,2 % zo 4,7 %). Ceny energií pritom klesli strmšie, a to o -4,7 % po znížení o -3,3 % v auguste.

Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín, energií, alkoholu a tabaku, ktorú ECB pozorne sleduje ako lepší ukazovateľ základného trendu, klesla v septembri na 4,5 % z augustových 5,3 %. To bolo jej najvýraznejšie zníženie od augusta 2020.

Pravdepobne presvedčia Európsku centrálnu banku

Tieto údaje pravdepodobne posilnia presvedčenie ECB, že zvýšila úrokové sadzby dostatočne na to, aby do roku 2025 stlačila infláciu k svojmu cieľu na úrovni 2 %.

Tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne minulú jeseň nakrátko dosiahol dvojciferné číslo v dôsledku kombinácie prudko stúpajúcich nákladov na energie, problémov v dodávateľských reťazcoch, ktoré naštartovala pandémia ochorenia COVID-19 a vysokých vládnych výdavkov.

V reakcii na to ECB zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z vkladov na rekordné maximum 4 % z minima -0,5 % za niečo vyše roka, čím zatvorila kohútiky s peniazmi po desaťročnej snahe stimulovať infláciu prostredníctvom ultravoľnej menovej politiky. Vplyv najráznejšieho cyklu dvíhania úrokov v takmer 25-ročnej histórii ECB na ekonomiku je čoraz zreteľnejší, pričom niektoré indikátory poukazujú na možnú recesiu v eurozóne.