BRATISLAVA - V aktuálnej diskusii o výške cien energií v Európe sa nedá úplne jednoducho zorientovať. Niekto ukazuje na nenásytnosť Ruska a jeho uťahovanie kohútikov, iní zase na zničujúce dopady klimatickej politiky EÚ. O pozadí súčasnej krízy sa rozprávame s programovým riaditeľom českého Zväzu modernej energetiky Martinom Sedlákom. Aké sú teda príčiny tejto krízy a kde sa vzali?
Zelená energetika, ani celoeurópske plány na riešenie klimatickej krízy nie sú nepriateľmi. Pre nájdenie funkčného riešenia je potrebné správne popísať dôvody súčasného rastu cien elektriny a zemného plynu. Záujem o využitie zemného plynu rastie menovite z dôvodu pomerne rýchleho oživenia ekonomiky po pandémii.
Archívne VIDEO Sulík sa vyjadril k rastu cien energií a aj ku končiacemu súkromníkovi s energiami, nie je to vraj žiadna dráma
O plyn rastie záujem v krajinách, ktoré sa zaviazali ku klimatickej neutralite, pretože má menšiu emisnú stopu než uhlie. Na strane ponuky v Európe potom došlo k súbehu udalostí: kvapalný zemný plyn vykúpili ázijské štáty, európska produkcia plynu klesla kvôli technickým problémom pri ťažbe a na vyšší dopyt nereaguje Rusko.
Od ceny zemného plynu sa zo 70 až 90% odvíja cena elektriny, zvyšná časť je z dôvodu rastúcej ceny emisnej povolenky. Rast ceny zemného plynu a jeho nedostatok potom vedie niektoré elektrárenské spoločnosti k návratu uhlia.
Do riešenia potenciálnej energetickej krízy sa zapojila rešpektovaná Medzinárodná energetická agentúra (IEA): “Nedávné zvýšenie globálnych cien zemného plynu je výsledkov mnohých faktorov a je nepresné a zavádzajúce klásť vinu na transformáciu energetiky smerom k čistým zdrojom energie,” uviedol výkonný riaditeľ IEA Faith Birol koncom septembra 2021.
Ako dlho tu s nami táto kríza zostane?
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že takto extrémne vysoké ceny energie by mali v priebehu nasledujúceho zhruba pol roka pominúť. Ak nebude silná zima, ktorá by predĺžila vykurovaciu sezónu, pôjde cena zemného plynu dole rýchlejšie. Otázkou je tiež riešenie problémov spojených so schvaľovaním nového plynovodu z Ruska, Nord Stream 2. Ak sa schvaľovanie predĺži, môže Rusko využiť dodávky plynu ako páku na Európu.
Každopádne, očakávaný pokles cien elektriny a plynu indikujú aj kontrakty na energetických burzách. Práve na nich je vidieť, že ceny elektriny pre jednotlivé kvartály roku 2022 a hlavne 2023 postupne klesajú. Cena elektriny na stredoeurópskej burze pre rok 2022 klesá na približne 130 EUR, rovnaký kontrakt pre rok 2023 stojí už len 90 EUR. Podobný trend vidíme aj u plynu, keď sa v Európe plyn do konca prvého štvrťroku obchoduje tesne pod 100 eur na megawatthodinu, kým od druhého kvartálu stojí už len okolo 45 EUR. V nasledujúcich rokoch sú potom ceny ešte oveľa nižšie. Stabilizácia cien v Európe súčasne súvisí s tempom, akým sa budeme schopní zbaviť závislosti na dovozu fosílnych palív z štátov, ktoré môžu túto závislosť využiť vo chvíľach, keď je Európa zraniteľná.
Martin Sedlák pôsobí v energetike od roku 2005. Od roku 2012 vedie think tank Aliancia pre energetickú sebestačnosť, ktorý v Česku otvára európske témy spojené s premenou energetiky a využitím miestnych zdrojov energie. V roku 2017 založil informačný portál Obnovitelne.cz, kde pôsobí na pozícii editora a spoluautora článkov o rozvoji zelenej energetiky. Od roku 2018 pôsobí tiež na pozícii programového riaditeľa Zväzu modernej energetiky. Ide o zastrešujúcu platformu pre asociácie z oblasti nízkouhlíkových riešení, ktorá vytvára most medzi biznisom a verejnou sférou. Martin Sedlák vyštudoval energetiku na Vysokom učení technickom v Brne.
Ako opakovaniu takýchto kríz zabrániť?
Platí, že každý systém, ktorý prechádza premenou, je zraniteľný. Európska energetika prechádza najväčšou premenou za svoju históriu. Ak sa chceme vyhnúť nárastu globálnej teploty, musíme hľadať riešenia, ktoré nám pomôžu zbaviť sa závislosti na spaľovaní fosílnych palív. Aj keď to môže niekoho prekvapiť, sme stále na samotnom začiatku tohto procesu.
Z dlhodobého hľadiska je potrebné vsadiť na stabilný proces premeny energetiky. Ak je možné 100 percent dopytu uspokojiť z bezemisných zdrojov, teda napríklad veternou a solárnu energiou alebo existujúcich jadrových elektrární, ktoré majú veľmi nízke náklady na výrobu, môže byť cena energie veľmi nízka alebo v prípadne nadprodukcie obnoviteľnej elektriny dokonca záporná.
V horizonte tohto desaťročia sú kľúčom k stabilizácii trhu s energiou predovšetkým nové projekty obnoviteľných zdrojov energie. Môže ísť o riešenie, ktoré pokryje časť spotreby domácnosti alebo podniku pomocou strešnej solárnej elektrárne. Väčšie podniky môžu investovať prostredníctvom dlhodobých zmlúv a uzavrieť kontrakty na dodávky zelenej elektriny z konkrétneho projektu solárnej alebo veternej elektrárne na ďalších 15 či 20 rokov. Získajú tak predvídateľné ceny energie, ktoré podľa veľkosti obnoviteľného zdroja môžu pokryť aj celú ich ročnú spotrebu. Tiež domácnosť, ktorá žije v dome, ktorý je pasívne renovovaný môže prostredníctvom jednoduchých opatrení ako je zateplenie domu, výmena okien alebo pridaním rekuperácie, znížiť svoje náklady na vykurovanie a ohrev teplej vody aj na päťkrát menšiu spotrebu.
Je riešenie vysokých cien energií v ruke národných štátov alebo skôr EÚ?
Štáty ako Slovensko alebo aj Česká republika stoja bohužiaľ trochu bokom súčasných trendov na premenu energetiky. Nevyužili sme dostatočne možností, ktoré sú k dispozícii, aby sme znížili našu závislosť na fosílnych palivách a vlády doteraz nepripravili lepšie plány do budúcnosti. Napríklad Slovensko plánuje navýšiť inštalovaný výkon solárnych elektrární počas tohto desaťročia iba o zhruba 500 megawattov. Neverím, že to zodpovedá slovenskému ekonomickému potenciálu rozvoja tohto najlacnejších zdroja, ktorý je pre dekarbonizáciu energetiky k dispozícii.
Vláda pritom môže využiť vyhlásenie aukčných súťaží pre nové projekty obnoviteľných zdrojov. Aukčná podpora pre solárne elektrárne je najlacnejšou cestou k zabezpečeniu bezuhlíkovej budúcnosti. Fotovoltaiku možno umiestniť napríklad na priemyselne znečistené lokality alebo strechy - od bytových domov po továrne. Práve princíp súťaže je výhodný pre spotrebiteľov, pretože sa na trh dostanú len projekty, ktoré ponúkajú lacnú energiu. Aukcie sú tiež výhodné pre štát, ktorý bude môcť lepšie predvídať, s akými zdrojmi možno na ďalšie desiatky rokov počítať.
Znovu môžem pripomenúť slová Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorá štáty upozorňuje, že "dobre riadená transformácia na čistú energetiku je riešením problémov, s ktorými sa dnes na trhoch s plynom a elektrinou stretávame, a nie ich príčinou."
Čo sa dá robiť už dnes, aby kríza nedopadla na najslabších?
Európska komisia odporučila členským štátom sériu opatrení, ktoré môžu využiť pre zmiernenie rastu cien elektriny a zemného plynu. Ide o zníženie DPH na energiu alebo vouchery pre postihnuté domácnosti. Napríklad v Česku možno v súlade so zákonmi znížiť daň na 10 percent, nie zvoliť nulové zdanenie, ako navrhuje končiaca vláda Andreja Babiša. Podpora by mala byť súčasne adresná a vychádzať z analýzy situácie na trhu. Nie je napríklad dôvod dotovať spotrebiteľov energie, ktorí majú zafixovanú cenu energie, pretože tých sa zdraženie nedotkne.
Štát sa však musí postarať o to, aby na domácnosti nedopadali výkyvy na energetickom trhu pravidelne. V Česku máme už vyše 10 rokov úspešne fungujúci program Nová zelená úsporám, ktorý podporuje zatepľovanie domov, výstavbu nových s nízkou spotrebou a inštaláciu miestnych obnoviteľných zdrojov energie - typicky solárnych panelov na strechu. Práve v tom je kľúč dlhodobej ochrany zraniteľných domácností. Podobné programy by mali fungovať vo všetkých európskych štátoch. Vláda ich môže financovať z príjmov z predaja emisných povoleniek doplnených napríklad o zvýhodnené úvery tak, aby na ne dosiahlo čo najviac domácností.
