BRATISLAVA – Ak by nebolo vodné dielo Gabčíkovo (VDG), júnová povodeň by spôsobila oveľa horšiu situáciu aká nastala v dôsledku povodní v Bratislave v roku 1965. Na dnešnom brífingu to uviedol riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VVB) Ladislav Lazár. Poukázal pritom na prioritný ochranný účel, ktorý má pre svoje okolie VD Gabčíkovo.
"Keby nebolo VDG, tak na miestach, kde je jeho 18 metrov vysoká hrádza, by sa liala voda na celý Žitný ostrov," uviedol Lazar a zdôraznil, že tohtoročné prietoky boli vyššie ako v roku 1965. "Vtedy to bolo 9000 metrov kubických, v tomto roku sa v čase kulminácie 6. júna valilo v Bratislave Dunajom viac ako 10.700 kubíkov vody za sekundu," spresnil Lazar. "Vzhľadom na vybudované opatrenia v Nemecku a Rakúsku už v súčasnosti voda v koryte Dunaja preteká vyššou rýchlosťou s väčším objemom," vysvetlil.
Vodné dielo Gabčíkovo prispelo k regulácii situácie počas povodňových dní riadenou manipuláciou odtoku do starého koryta Dunaja. "Kým stúpala voda v Bratislave, viac sa púšťalo do starého koryta Dunaja, keď sa naopak dvíhala voda v Štúrove, do starého koryta sa púšťalo menej vody, ako pritekalo do Čunova, ale s tým, aby sa hladina v Čunove nezvýšila o viac ako jeden meter," dodal riaditeľ VVB.
Za kritické momenty počas povodní označil chvíle, keď bolo treba dávať pozor na vodnú elektráreň v Gabčíkove. "Tá musí mať spád minimálne 13 metrov, takže sme museli dávať pozor, aby sa nám nevzdula hladina pod vodnou elektrárňou," uviedol Lazár. Ak by nebol zabezpečený dostatočný spád, musela by byť elektráreň odstavená.
"To by ale znamenalo, že 3500 kubíkov, ktoré touto elektrárňou pretekajú, by sa muselo odvádzať iným spôsobom. Možno 2000 kubíkov by sme mohli pustiť cez plavebné komory, no zvyšok, 1500 kubíkov by sa vracalo naspäť do Čunova, čo by bol problém," vysvetlil Lazar.
Zároveň pripustil, že povodne znamenali aj pre vodohospodárov výnimočný týždeň. "Veľa sme sa naučili, vieme, na čo všetko máme byť pripravený v budúcnosti," povedal riaditeľ VVB.
