BRATISLAVA - Vodné dielo Bratislava - Pečniansky les nie je nový zámer, v rôznych podobách sa objavuje už minimálne 30 rokov. Najskôr to malo byť vodné dielo Wolfstahl, neskôr vodné dielo Wolfstahl - Bratislava, následne bol zámer známy už len ako vodné dielo Bratislava.
Dnes o tom informoval Jaromír Šíbl z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ). "Vodné diela vodohospodári pomenúvajú podľa miesta prehradenia toku, v tomto prípade Dunaja, preto sa v závislosti od uvažovaných rôznych variantov miesta prehradenia menil aj názov vodného diela," vysvetlil.
Vplyv vodného diela na prírodu závisí od viacerých faktorov, v prvom rade od konkrétneho technického riešenia, ktoré však v súčasnosti podľa neho ešte nie je známe. Ide najmä o umiestnenie priehradného múru a ostatných objektov vodného diela, ale aj jeho výšku, resp. výšku vodnej hladiny.
"Podľa niektorých variantov by zvýšenie vodnej hladiny zasahovalo na Morave až po Vysokú na Morave a na Dunaji až približne 20 kilometrov proti prúdu od miesta prehradenia na rakúske územie," priblížil Jaromír Šíbl.
Ďalšími faktormi vplyvu na prírodu je trasa hrádzí pozdĺž zdrže a režim prevádzky, resp. rozsah kolísania hladiny v zdrži v prípade, že by sa vyrábala elektrická energia v tzv. špičkovom režime. Ďalším negatívnym faktorom je tiež umiestnenie prečerpávacej nádrže v Devínskom kameňolome.
Podľa ministerstva hospodárstva je výstavba vodného diela Bratislava - Pečniansky les dlhodobá vízia zapracovaná do energetickej politiky na nasledujúce roky. "Materiál bude schvaľovaný na jeseň a doteraz neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky alebo riešenia," uviedol pre hovorca rezortu Stanislav Jurikovič.
Po zastavení prípravy na výstavbu spoločného rakúsko-slovenského vodného diela Wolfsthal – Bratislava najmä pre odmietavý prístup rakúskej strany sa Slovensko snaží nájsť adekvátne riešenie, a to umiestnením vodného diela výlučne na slovenskom úseku Dunaja. Vodné dielo by malo byť podľa Jurikoviča na úseku Dunaja medzi diaľničným mostom Lafranconi a ostrovom Sihoť, resp. vyústením karloveského ramena Dunaja.
Ide o viacúčelové dielo, slúžiť by malo predovšetkým na celoročné zabezpečenie plavebnej hĺbky, ktorá vyhovuje kritériám medzinárodnej plavebnej cesty ako aj na využitie hydroenergetického potenciálu Dunaja na výrobu elektriny ročne v objeme približne 900 GWh. Termín investície zatiaľ ministerstvo nestanovilo a takisto náklady na stavbu zatiaľ neboli vyčíslené. "Bude to predmetom projektu, ktorý dá vypracovať investor diela," dodal hovorca rezortu hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nemá o plánovanej výstavbe vodného diela Bratislava - Pečniansky les žiadne informácie. Podľa hovorcu envirorezortu Maroša Stana sa tým začne rezort zaoberať až vtedy, keď dostane príslušný podnet od ministerstva hospodárstva. Ostrov Sihoť je však podľa neho mimoriadne citlivá oblasť, zásadná pre zásobovanie Bratislavy vodou.
