Basketbalová trénerka, dve ženské družstvá priviedla na basketbalový Olymp. Začínala s basketbalom ako štrnásťročná. V roku 1972 vyhrala československý titul a bola kapitánkou Slávie VŠ Praha, ktorá vyhrala československú ligu a klub získal prestížny pohár Ronchettiovej.
Chcela byť bytovou architektkou, vyštudovala právo, ale napokon sa stala úspešnou basketbalovou trénerkou. Ružomberský basketbalový klub sa pod jej vedením stal najlepším európskym tímom. Vo svojej zbierke má ako jediný tréner v histórii štyri euroligové tituly. V súčasnosti pôsobí ako športová riaditeľka slovenskej ženskej basketbalovej reprezentácie. Nie je vydatá, žije v Bratislave.
Jej kariéra, to je svetová rarita. Ako trénerka s dvoma tímami získala po dve víťazstvá v najvyššej basketbalovej súťaži – v Eurolige. Prvé dve s klubom z malého Ružomberka, druhé dve s megaklubom z Moskvy. NATÁLIA HEJKOVÁ pozná alchýmiu, ako priviesť družstvo na basketbalový Olymp.
Celý váš profesionálny život sa krúti okolo basketbalu. Čo sa vám na ňom stále tak páči?
Basketbal je dynamická hra plná zvratov, kde sa v každej chvíli deje niečo nové, nestačia v ňom iba fyzické schopnosti a vôľa, ale dôležitá je aj herná inteligencia a zmysel pre tím.
Ako trénerka ste dosiahli to, čo sa nepodarilo žiadnemu inému trénerovi na svete. Vyhrali ste štyrikrát Euroligu, s družstvami ktoré ste viedli, získali ste množstvo titulov. Ako sa to dá dosiahnuť?
Rozhodujú mnohé okolnosti, napríklad, či má tréner šťastnú ruku na výber najvhodnejších hráčok aj šťastie zhora. Komponenty, ktoré máte, treba vedieť šikovne namiešať a vhodne motivovať hráčky. V Ružomberku sme si vynikajúce hráčky vychovali, v Moskve som dostala hotové hviezdy. No a dôležité je mať okolo seba múdrych ľudí. A na tých som mala šťastie. Nikde však nie je záruka, že ak aj prácu urobíte najlepšie, ako viete, budete úspešní.
Čo vám šport dal a čo vzal?
Šport mi dal nezabudnuteľné zážitky aj pár priateľstiev, ktoré prešli všetkými skúškami života. A čo mi vzal? Rodina mi nebola dopriata, zažila som víťazstvá i prehry, ale nič neľutujem, treba sa pozerať dopredu na nové výzvy.
V súčasnosti máte funkciu, v ktorej ste ako športová riaditeľka slovenskej basketbalovej reprezentácie tak trochu v úzadí. Netúžite znova niekoho trénovať?
Potrebovala som si oddýchnuť, preto som prijala prácu, ktorá nie je taká psychicky náročná. Netvrdím však, že by som odmietla dobrú trénerskú ponuku. Je však možné, že nakoniec skončím pri trénovaní detí. Sú úprimné, vďačné a každý deň vidíte, ako sa zlepšujú.
Hlasujte formou prázdnej SMS na číslo 9965 alebo na stránke www.slovenkaroka.sk
