Operná speváčka, sopranistka s úžasným hlasom. Už počas vysokoškolského štúdia hosťovala v Slovenskom národnom divadle v úlohe Kráľovnej noci v Čarovnej flaute, Olympie v Hoffmannových poviedkach a Violetty v Traviate. Neskôr, už ako členka súboru, sa s veľkým úspechom predstavila v ďalších vrcholných koloratúrnych úlohách – ako Lucia di Lammermoor, Amina v Belliniho Námesačnej či Ofélia v Thomasovom Hamletovi.
V jej umeleckom kalendári figurujú prestížne svetové operné scény ako viedenská Štátna opera alebo Metropolitná opera v New Yorku. Svedectvom jej speváckeho majstrovstva sú koncerty v newyorskej Carnegie Hall, vypredané koncertné siene v Japonsku, ako aj profilové CD. Ľubica Vargicová má tri deti a s rodinou žije Bratislave.
Jej úžasný hlas znel v New Yorku, Salzburgu aj vo Viedni, do každej svojej postavy, ktorú spievala, sa zamilovala. Mnohé však aj odmietla, lebo bolo ťažké spojiť ich s rodinou a so starostlivosťou o tri deti. Sopranistka Ľubica Vargicová.
Aký je váš recept na úspech?
Myslím si, že základom úspechu je nesústrediť sa na úspech, ale na prácu. Nikdy som nespievala preto, aby som si budovala kariéru, súťažila s kolegyňami a predbiehala sa v získavaní rolí... Len som sa snažila byť poctivá vo svojej práci – a nielen v práci, ale aj v živote – a za každých okolností podať čo najlepší výkon. S rovnakým nasadením pristupujem k vystúpeniu v newyorskej Metropolitnej opere aj v malom slovenskom mestečku, nikdy nepodcením žiadnu skúšku.
Čo ste sa naučili vďaka svojej profesii?
Niekedy môžete urobiť všetko najlepšie, ako viete, ale ani to vám nezaručí, že budete mať úspech. Často človeku osud namieša dobré alebo zlé karty bez toho, aby to mohol sám ovplyvniť. Uvedomujem si, že som dostala dar od Boha a mala som šťastie na vynikajúcich pedagógov a spolupracovníkov a pociťujem akúsi morálnu povinnosť vrátiť, čo mi bolo dané. Preto sa snažím potešiť svojím spevom širokú verejnosť a robiť dobré meno tým, ktorí do mňa niečo investovali. Keď moje výkony dosiahnu uznanie, je to veľké zadosťučinenie pre mňa, ale aj pre nich.
Ktorý moment vo svojej kariére považujete za najdôležitejší?
Kariéra každého operného speváka závisí od toho, akú dostane ponuku, ako na ňu zareaguje a ako splní to, čo sa od neho očakáva. Mala som šťastie, že som dostala ponuku vystupovať na najprestížnejšom svetovom hudobnom festivale v Salzburgu a myslím si, že som sa tam neuviedla zle. Od toho sa odvíjali ďalšie ponuky – Metropolitná opera či Viedenská štátna opera. Bolo to až po mojom treťom dieťatku, aj keď si myslím, že dovtedy som nezaháľala, mala som úspešné predstavenia v Bratislave aj v zahraničí a získala za ne aj ocenenia, ktoré si vážim.
Je o vás známe, že svoju rodinu beriete so sebou, kamkoľvek cestujete za prácou. Nie je to náročné?
Je to organizačne náročné, ale mám pri sebe svoje životné šťastie – manžela, jeho pomoc a podporu. Vždy som chcela mať veľkú rodinu, užiť si ju a niečo po sebe zanechať. Bez svojej rodiny – manžela, dvadsaťročného syna Lukáša, štrnásťročnej Margarétky a sedemročného Jakubka – by som nedokázala normálne pracovať, lebo vytvárajú pre mňa potrebné psychické zázemie.
Aký cieľ chcete ešte dosiahnuť v oblasti, v ktorej pracujete?
Nikdy som nemala vysnívané miesto či postavu, aj keď najviac sa mi páčia talianske a francúzske opery. Akú rolu mi moja pani profesorka Hudecová vybrala, prípadne odobrila ponuku z divadla, tú som spievala s plným nasadením a zamilovala som si ju. Nie som však typická speváčka karieristka, veľa úloh som odmietla, pretože mi nesedeli alebo som ich nemohla stihnúť zrealizovať, lebo nechcem zanedbávať svoje rodičovské povinnosti. Mojím jediným cieľom je udržať si kvalitnú spevácku úroveň a čo najdlhšie prinášať svojimi vystúpeniami ľuďom radosť.
Hlasujte formou prázdnej SMS na číslo 9950 alebo na stránke www.slovenkaroka.sk
