BRATISLAVA – Okresný úrad Bratislava odmieta, že by na stavbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 povolil vývoz nebezpečných materiálov či stavebného odpadu. Uviedol to s tým, že neudelil súhlas na využite odpadov na povrchovú úpravu terénu, pri ktorých sa preukázalo prekročenie limitných hodnôt znečisťujúcich látok a takisto neudelil súhlas na využite odpadov, pri ktorých nebolo možné spoľahlivo zistiť ich pôvod a zloženie.
Úrad tak reagoval na štvrtkové (28. 3.) vyhlásenie aktivistu a miestneho poslanca v bratislavskej Petržalke Miroslava Draguna. Ten uviedol, že pri výstavbe bratislavského nultého obchvatu zlyhali kontrolné mechanizmy štátu. Poukázal pritom na rozhodnutie Okresného úradu Bratislava z februára, ktorý vydal povolenie na vývoz stavebného odpadu na stavbu obchvatu. Úrad pritom podľa neho odmieta vydávať povolenia na výstavbu legálnych štrkovísk, z ktorých by sa čerpal materiál na výstavbu D4 a R7.
Okresný úrad Bratislava však považuje tieto informácie za nepresné a zavádzajúce. Úrad priznal, že vydal v roku 2018 a 2019 niekoľko rozhodnutí o udelení súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Všetky rozhodnutia sú však podľa neho vydané v súlade so zákonom. "Všetky rozhodnutia sa týkajú využívania odpadov výlučne druhu 'výkopová zemina' a 'výkopová zemina i kamenivo', ktoré sú svojím fyzikálnym a chemickým zložením vhodné na takéto účely," uviedol.
Deklaruje, že bolo dôsledne preskúmavané splnenie požiadaviek na vydanie takéhoto súhlasu. Ku všetkým odpadom, na ktorých využitie na povrchovú úpravu terénu bol daný súhlas, boli podľa úradu akreditovaným laboratóriom vypracované analýzy ich fyzikálneho a chemického zloženia s posúdením ich vhodnosti. "K druhej časti vyjadrenia pána Draguna Okresný úrad Bratislava uvádza, že odbor starostlivosti o životné prostredie nevydáva povolenie na ťažbu nevyhradených nerastov – štrkopieskov, a teda nemôže odmietnuť vydanie takéhoto povolenia," uviedla inštitúcia. S vyjadrením, že obchvat sa musí stavať z kvalitných a bezpečných materiálov, sa plne stotožňuje.
Úrad spresnil, že aj keď pojem stavebný odpad možno verejnosti neznie príliš dobre, v prípade výkopovej zeminy a kameniva, na ktorých využitie na povrchovú úpravu terénu bol udelený súhlas, sa jedná o klasickú nekontaminovanú zeminu a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác. "Vzhľadom na skutočnosť, že veľká časť Bratislavy sa nachádza na štrkovom podloží, sa pri výkopovej zemine a kamenive, na ktoré bol udelený súhlas, v mnohých prípadoch jedná o štrkopiesky vykopané počas výstavby rôznych budov. Takáto výkopová zemina a kamenivo je z hľadiska geomechanických vlastností v mnohých prípadoch vhodnejšia ako samotné štrky," tvrdí úrad. Pri príprave podložia pre cesty s vysokým zaťažením sa podľa neho v mnohých prípadoch zmiešavajú štrky vyťažené v ťažobných priestoroch so zeminou za účelom dosiahnutia vhodných geomechanických vlastností (plasticity).
"Uvedené nevylučuje, že určité subjekty môžu vykonávať činnosť využívania odpadov na povrchovú úpravu terénu bez príslušného súhlasu, teda v rozpore so zákonom. V prípade zistenia takejto skutočnosti musí byť voči príslušnej osobe vyvodená zodpovednosť," podotkol úrad.
